prípad m 1. čo sa prihodilo, udalosť, príhoda: sors: los, prjhoda, pripad; accidens: pripad, pripadek, prjhoda (KS 1763); gestli by skrzewa negaky nepredhlednuty pripad hra pred tahanim k naležitemu swemu omptu nepritrefila (Kur 18. st) 2. predpokladaný jav, možnosť, eventualita: in omnem eventum: na každý, na wsseliký pripad (WU 1750); nekedy zapowrhuge owce swe jehne: w kterém pripadu má jehne z drobnu solu posýpané býti (VOv 1779) 3. napadnutie, prepadnutie, vpád: aggressura: nápad, nápadek, pripad, pripadek; irruptio: oborenj, prjpad, wtrhnútj; impetus: oborenj, pripad, kwalt, násil (KS 1763); (ľudia) stawagú totižto ne na pewnég skale, ale na pjsku nestálém, a preto na fukáni wetrúw y na pripadi potokúw snadno se zrucuge gegych stawenj (BlR 18. st) prívaly 4. prejav, príznak, symptóm: umjrawjch zwlastnj pripad gest chrapanj smrtedlne (KoB 1666); symptoma: prjpad k ňegakég nemoci (KS 1763); -ný príd 1. k 1: (rimbaba hojí) nahle ženam ťesskosty nebo klanie prypadne z nedostatku matky (HL 17. st); accidentalis: pripadny (KS 1763); že swet gest neco gen pripadneho, o tom nam swedčj nassj smislowé (HeT 1775) 2. vhodný náležitý: sprawa o krestianské powinnostj k službam slowa božjho pripadnich (SP 1696); res Quotidianae et vernaculae: každodenne pri dome pripadné weci (KS 1763) používané; tak y slowo prihodne a pripadne neni to obecne a sproste (CS 18. st); -ne prísl vhodne, náležite: abi ste slussne a pripadne Pana se pridrželj (Le 1730); yablka zlata z rezbamy stribrnimy gest slowo powedene pripadne (CS 18. st)
prípadne p. prípad
prípadný p. prípad