opustený príd.
1. z kt. odišli obyvatelia, pustý, prázdny: o. hrad
2. zanechaný sám na seba, osamotený, osamelý: o-é deti
3. spustený, zanedbaný: vyzerá celkom o.;
opustene, opusteno prísl.: žiť o.;
opustenosť -i ž.