Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chystať nedok. pripravovať (význ. 1), hotoviť, strojiť: ch. večeru, prekvapenie, ch. svadbu;

opak. chystávať -a

// chystať sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa prísť hodlať; neos. ch-á sa na dážď; ch. sa na niekoho mať v úmysle urobiť niekomu niečo zlé;

opak. chystávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chystať ‑á ‑ajú nedok.; chystať sa

chystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok.


chystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

chystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok. (na čo, na koho; s neurčitkom) ▶ robiť prípravy na niečo, čo sa má uskutočniť v (najbližšej) budúcnosti; syn. pripravovať sa, strojiť sa: ch. sa na dovolenku, na služobnú cestu; lietadlo sa chystá vzlietnuť; chystá sa využiť situáciu vo svoj prospech; už sa chystá do dôchodku; chystá sa na neho chce mu urobiť niečo zlé; práve sa chystal niečo povedať; Už som odložila papiere a chystala sa aspoň na chvíľu von, keď si mi zavolala. [E. Farkašová]; Lucinka Halucinka sa nahla nad veľký kvet a chystala sa vdýchnuť poriadny dúšok. [D. Hevier]; neos. chystá sa na búrku, na dážďfraz. chystať sa na druhý svet zomierať, byť pripravený zomrieť ▷ opak. chystávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.nachystať sa, prichystať sa


chystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; komu čo) ▶ dávať do stavu vhodného na uskutočnenie niečoho, čo sa má udiať v (najbližšej) budúcnosti; syn. pripravovať: ch. rukopis do tlače; ch. dcére svadbu; ch. si zásoby na zimu; výtvarník chystá výstavu svojich diel; chystáme aj niekoľko prekvapení
2. (čo) ▶ (o potravinách) vopred upravovať na ďalšie spracovanie al. na požitie, konzumáciu; syn. hotoviť: ch. obed, večeru; už chystajú jedlá a koláče na hostinu; Občania obce sa za námahu požiarnikom oplácali občerstvením, ktoré vďačne chystali aj v núdzových podmienkach. [Slo 2002]
opak. chystávať -va -vajú -val


nachystať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -taný -tanie sa dok. 1. (na čo (ako)) ▶ vykonať potrebné prípravy, rozvrhnúť si čas na niečo; syn. pripraviť sa, prichystať sa: dôkladne, zodpovedne sa n. na skúšku; n. sa do školy; treba sa n. na zápas; n. sa na cestu; Tak som pozvanie na návštevu prijala, pekne som sa nachystala a išla. [Cs 2000]
2. (na čo/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ sústrediť, skoncentrovať v sebe duševnú silu na zvládnutie nejakej situácie; syn. pripraviť sa, prichystať sa: n. sa na prežitie; nachystala sa prijať úder; zobral veci a nachystal sa vyskočiť z vlaku; Ráno sa s ňou nechcel hádať: len čo precitol, nachystal sa na jej výčitky. [D. Dušek]; Ja som sa už nachystal, že im poviem svoje. [J. Domasta]
nedok. k 2chystať sa


nachystať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie dok. 1. (čo/čoho (komu; pre koho; na čo)) ▶ dať do stavu vhodného na použitie, na uskutočnenie niečoho; syn. pripraviť, prichystať: n. drevo, dreva na kúrenie; n. si vodu, uterák; nachystaj im všetko potrebné na cestu; nachystali sme pre bábätko postieľku, plienky, hračky; Postaví na stôl fľašu vína, nachystá poháre. [V. Šikulová]; Nachystala semiačka i zemiaky na sadenie. [H. Ponická]
2. (čo/čoho (komu; pre koho)) ▶ upraviť na jedenie; syn. pripraviť: n. obed; n. jedlo, jedla na dlhší čas; nachystaj deťom desiatu; každé ráno mi manžel nachystá raňajky; Vypil si si mliečko a zjedol chlebík, čo som ti nachystala? [A. Brázda]; Pre hostí nachystali všelijaké maškrty. [V. Krupa]
fraz. nachystať niekomu pascu zámerne, ľstivo dostať niekoho do zlej situácie
nedok.chystať

-stať/81191±143 11.72: verbá inf. nedok. 2715 trestať/942 narastať/443 vyrastať/418 chystať/417 rozrastať/122 vzrastať/107 chvastať/63 prerastať/57 chľastať/41 zarastať/25 dorastať/23 vrastať/17 obrastať/12 (7/28)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa zberať sa odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať sa odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sa pratať sa sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa priberať sa púšťať sa chystať sa pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo mať sobáš uzatvárať/uzavierať sobáš sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle mať úmysel zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať sa mieniť chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiť strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovať mať plán mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľať pomýšľať mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovať mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sa hotoviť sa strojiť sa priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadať žiadať si vyžadovať požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť sa ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať sa vyberať sa vydávať sa (chystať sa na cestu)


organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovať chystať usporadúvať usporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierokstrojiť: strojiť štrajkaranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesť riadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

3. spájať na základe spoločného programu • združovať zoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať sa vystrájať sa chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sa hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sa dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle mať úmysel pomýšľať zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľať mieniť chcieť chystať sa strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovať mať v pláne mať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci?cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanistickykniž.: súdiť usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iníuvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchodmať v úmysle pomýšľaťzastar. obmýšľať chystať sa strojiť (sa) hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť?uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

3. p. vymýšľať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chystať, -á, -ajú nedok. (čo) robiť prípravy na niečo, strojiť, hotoviť: ch. obed, chystaná kniha; niečo sa chystá;

opak. chystávať, -a, -ajú;

dok. prichystať, nachystať

|| chystať sa robiť prípravy, pripravovať sa, strojiť sa, hotoviť sa: ch. sa na cestu, na svadbu; ch. sa na učiteľské povolanie; ch. sa do práce, do mesta; ch. sa odcestovať; chystáme sa k vám prídeme vás navštíviť; neos. chystá sa na dážď je pred dažďom; ch. sa na niekoho mať v úmysle niekomu niečo zlého urobiť, vyviesť;

opak. chystávať sa;

dok. prichystať sa, vychystať sa

chystať nedok. strsl, zsl pripravovať, hotoviť: Chistám vrecia na mlaďbu (V. Bielice TOP); Uš s tích treštorín lebo š čeho to víno chistali pre kopáčov jasen porát (Ružindol TRN); Chistá g veselú (Bošáca TRČ); chistaď víbavu (Mošovce MAR); chistat svadbu (Jablonové MAL); chistad večeru (Malženice HLO); chistať traktu (Mošovce MAR); chistad drevo (Dobrá Voda PIE)


chystať sa nedok. i neos. strsl, zsl pripravovať sa, strojiť sa, hodlať: Chistá sa na bál (Brezno); Vešer sa chistajú do vás (Klenovec RS); Na druhí tíďeň sa chistám íď na jarmok (Návojovce TOP); Na Velkú noc sa chistal na kúpačku (Zubák PCH); Hrube sa len chistav na to veselé, a nakoňédz ho ňevolali (Lapáš NIT); Chistá sa pršát (Bošáca TRČ); Chistá sa ke svadbie (Chropov SKA); Uš sa chistá pomáu̯i k Vánocám (Hlboké SEN)
F. chistac ca jag na sobáš, svadbu (Brestovany TRN) - dlho sa niekam vystrájať, obliekať; chistá sa k tomu jag lační k sránú (Bučany HLO) - dlho otáľa, niečo odkladá

chystať ndk čo pripravovať, hotoviť: hotovost svou vždy sobě chystaj (RL 1571); nacžin bude sudy chistat (TRLINOK 1652); panj kázala kúpel chystat (RW 1702); ornare classem: morskú wógnu chystati; ornare convivium: hostinu chystati (KS 1763); synowi smrt chystal (ŽS 1764) chcel ho zabiť; ch. sa: k šturmu se Turci chystali (HP 1596); aby se strogyl a chistal k ceste (S. ĽUPČA 1603); nepatr na nas obrance nas, neb se dabel chysta na nas (KK 1709) má v úmysle nám urobiť niečo zlé; certum est moriri: yá sem se chystal na smrt (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a chystal mi čaj et préparait mon thé
a chystal sa ho et se disposait à le
a chystal sa odísť et s'apprêtait à sortir
čo mi chystá budúcnosť que me réserve l'avenir
čo sa chystali opustiť qui se préparaient à quitter
dáždnik a chystal sa son parapluie et se disposait à
chystal sa zavrieť dvere se disposait à fermer la porte
klobúk a chystal sa son chapeau et s'apprêtait à
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu