Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

šindeľ [-d-] -dľa m. úzka drevená doštička na pokrývanie striech (v min.); hromad. krytina z takého materiálu

expr. chudý ako š. veľmi;

šindľový príd.: š-á strecha

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šindeľ [‑d‑] ‑dľa m.; šindľový

šindeľ [-d-] -dľa pl. N -dle G -dľov m.

šindeľ -dľa m. ‹n < l› úzka obdĺžniková doštička používaná ako krytina striech, prípadne stien; takáto krytina: chalupa pokrytá š-dľom;

šindľový príd.: š-á strecha

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šindeľ [vysl. -d-], -dľa (nár. i šindoľ, -doľa) m. obdĺžniková drevená doštička trojuholníkového prierezu používaná najmä v minulosti na pokrývanie striech;

hromad. krytina na strechy z uvedeného materiálu: strúhať š-e; Môj rodný dom bol starým šindľom krytý. (Kost.) Mlyn do posledného šindľa vyšiel na bubon (Min.) celkom, úplne; je zima, až (že) š-e pukajú veľká, tuhá; Padol na kraje tichý hustý mráz, že na strechách klince vyskakovali zo šindľov (Ondr.) silný, tuhý, veľký; expr. chudý ako š. veľmi;

šindľový príd. zo šindľov: š-á strecha

šengľa p. šindeľ


šindeľ [-nd-, -ng-; -eľ, -oľ] m, šengľa ž nem úzka drevená doštička na pokrývanie striech, krytina na strechy z takého materiálu: z toho dzyla meho poruczugi na kostel na syndell florenov 3 (ŽILINA 1572); aby V. M. račila dopustjtj v vašjch horach za niektery zlaty šyndeluv (MOŠOVCE 1596); pobjal sem ssinglou dwanacte tisicz, co vcznj fl 12 (B. BYSTRICA 1644); pltnjkom, kterj wezli ssindol na gedneg plti do Morawjan, d 70 (s. l. 1656); na wrchu gest dach prikrity sskrydlamj aneb ssyndlemj, ktere ležij na latach a tyto na krokwach (OP 1685); wozarnu W. Welkost kazala pobigat, a tu ssindela nysst neny, anj stareho na poprawenie (PREČÍN 1702); nad nimy kurincze a na wrchu holubincze, magicze wukol dach, ssindolem pobity (BYSTRIČKA 1742); swedek, nagomnjk bywsse na ten čas, k stawanj deutralnjho mlyna spolu y s Martintsekom šyndol z dachu odbjgal (SUČANY 1750); assula: ssyndel; tegula lignea: ssyndel (KS 1763); zebral mi pari lat, šangli 100, na ktere dva teto prisahali (ABOV 1783 LP); -ný, -ový, šindlený, šindľový, šindľovný príd: za ssindelne hrebiki, czo s nimi ladownu pobigali, dano den 10 (TRENČÍN 1580); w Komorhuoffe sem kupil hrebykow synglowich 4000, facit 4 fl; ssinglownich klinczou na kuchynu 500, vcini 55 den (ZVOLEN 1626); ( 1635); na yarmok yaseny kupyl som ssyndolnych klynczow no 4 000 (MOŠOVCE 1648); ssindlownich klincou se stisslo tisic (ZVOLEN 1658); a ony budu powinny sichtu položiti panu mistrowy, gakožto osemsto klincow sindolowich (VIEDEŇ 1687); kowaczowy za klincze ssindelne na popraweny sspitala a od podkuwani buotov pacholkowich den 20 (ŽILINA 1713); Buzak Gyuro klince ssinglowie a latowie Német Ianossowy na ténže dom dawal (KRUPINA 1739); za klincze singyelne d 70 (TRI DVORY 1755); scandularius: ssindelny, ssindelowy (KS 1763); za klince sindolne d 40 (ŽILINA 1773); od mladčiho Czibur Matyassa za tisic klincy ssindlenich kupenich 75 den (JELŠAVA 1779); klince ssindelowe stare (PRIEVIDZA 18. st); šindlík dem: co som kotlynu dal wymurowat a kotel wlepyat, dal som do Machalowecz pywowarowy y za ssyngliky, co mi wstawyal y z yedenym, rachugem, co som wykeltowal, y s pytim 90 den (L. JÁN 1702)

šindeľ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) šindeľ
G (bez) šindľa
D (k) šindľu
A (vidím) šindeľ
L (o) šindli
I (so) šindľom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) šindle
G (bez) šindľov
D (k) šindľom
A (vidím) šindle
L (o) šindľoch
I (so) šindľami
betónovanie, šindle, z dreva le bétonnage, bardeaux, en bois

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu