pergamen -u m.
1. zvieracia koža upravená na písanie; listina vyhotovená na takejto koži: rukopis na p-e; kráľovský p.
2. papier neprepúšťajúci tuky a tekutiny: baliť do p-u
● (žltý) ako p. (o človeku) nezdravej farby, vysušený;
pergamenový príd.: p. papier
pergamen -nu pl. N -ny m.
pergamen -nu pl. N -ny m. ⟨VM⟩ 1. hist. ▶ špeciálne opracovaná zvieracia koža používaná až do 16. stor. na písanie al. maľovanie (podľa starovekého mesta Pergamon v Malej Ázii): výroba pergamenu; darovacia listina napísaná na pergamene; maľba na pergamene; vytiahol čistý p. a brko namočené v kalamári; jeho tvár mala farbu starého pergamenu; ľudia písali na pergameny 2. hist. ▶ listina vyhotovená na tejto koži: zvitky pergamenu; v archíve biskupstva sú uložené vzácne pergameny; rozvinul p. a začal čítať 3. ▶ papier obyč. žltohnedej farby neprepúšťajúci mastnotu, používaný najmä na pečenie al. balenie potravín, pergamenový papier: zabaliť syr, koláč do pergamenu; pstruh pečený v pergamene; navrch lekváru položíme krúžok pergamenu namočený v rume a dobre uzavrieme ◘ fraz. pokožka/pleť/tvár ako pergamen koža nezdravej farby pôsobiaca vysušene, tenko, bez podkožného tuku
pergamen -u m. ‹VM›
1. suchá, čistá, odmastená zvieracia koža, hladko obrúsená a nakriedovaná, upravená na písanie, prípadne na maľovanie; listina z takejto kože (podľa starovekého mesta Pergamon v Malej Ázii)
2. pergamenový papier;
pergamenový príd.: pap. p. papier matný, tuhý papier neprepúšťajúci tuky a tekutiny, pergamen 2;
pergamenovo prísl.
pergamen (zastar. i pergament), -u m.
1. vyhladená zvieracia koža používaná na písanie
● expr. (žltý) ako pergamen (o človeku) prežltnutý, nezdravej farby;
2. listina na takomto materiáli;
3. druh nepriepustného papiera;
pergamenový (zastar. i pergamentový) príd.: p. papier, list, p. kódex, p-á väzba (knihy); pren. p-á tvár (Fig.) žltá ako pergamen
pargument p. pergamen
pergamen i pergament m. (pergamient, pargament, pargument) 1. csl papier neprepúšťajúci tuky a tekutiny: Keď zaváran, dávam pergamend dvojmo (Návojovce TOP); Pergamenton zme zavezuvaľi poháre na zaváraňia aj meso na ražňi zme doňho pakuvaľi, abi mazď ňestiekla do ohňa (Pukanec LVI); Mi zme zavazuvali pohári len pergamentom (Chocholná TRČ); Ic mi kúpit pargament, zajtrá zavarím trocha slivék (Šurany NZ); Zakruc to do pargamentu! (Torysa SAB) F. tvár žltá ako pargament (Králiky BB) - chorobne bledá 2. strsl, trenč tvrdý papier, najmä ako obal na knihe: Ďe si tag dotrhau̯ pargumenti na tej kňiške? (Dol. Lehota DK); Bola edná veľká kňiha f tvrdech pargaménoch (Turíčky LUČ); Na pergamente viďeu̯ starím písmom písanú lisťinu (Bánovce n. Bebr.); Ďe ťi mán zebrať pargament?! (Kubrica TRČ); pergamient (Blatnica MAR); pergamenový príd. k l, 2: Na ogurki me davali pergamentovi papir (Okruhlé GIR); Misíme si doniesť pargumientovie písanki do školi (Dol. Lehota DK)
pargamen, pargamún p. pergamen
pergamen, pergament m, pergamena ž [per-, par-; -ga-, -ka-; -men-, -min-] gr/lat 1. koža (obyč. oslia) vyrobená na tenkú blanu: zwažuge knihi, knihař, potom zklada a zbjga, zatim zssywa a presuge, koléčkem knihárskim obrezuge, potomne pergamenau anebo kužy obtahuge (OP 1685); membrana: kožka, mázdra, pergamen (KS 1763); membrana: pergament, kožka (AP 1769); chcešli skoro gezdiť, prilož (koňovi) na ranu takowý kus pargameni, gak weliká gest rana (PL 1787) 2. vypracovaná oslia, kozia, teľacia al. bravčová koža s hladkým hustým lícom, používaná na písanie; listina písaná na takejto koži: artikulowe na pergamene zepsánj, pečeti mesku wedssj sau tohože mesyce y roku potwrzenj (RUŽOMBEROK 1598); prygal sem pred poctiwym mestem truhlycu mesku, w ktereg gsau listj na ssnurach osem, k tomu na pergamjnach dwa a na papirj dwa (MARTIN 1640); co ma dluho trwat, pjsse se na pergamene (OP 1685); truhličku prines y knihy, zwlažte parkamen (Le 1730); ačkoli bich bil pargamenu a papir k tomu (na písanie) shotowil, neopowažil sem se wec túto do knihi wložit (VP 1764); Izagass, prorok mluwicy: ,,Hle, panna počne, na čystem bilučkem pannenskem pergamene slowo boži napsane bude (SKá 1770); kdibi cele nebo bilo pargamentem aneb papirem aneb kožu, wssecko more atramentem aneb černidlem, tu radost nebesku nemohli bi naležite wipisati (MS 1749); -ový príd k 1: instanti wratil par nožy perlowich starich, obrazkow pergamgenowich dwanact (P. BYSTRICA 1711); ohanka pergamenowa 1 (BECKOV 1729); membraneus: blaňkowy, mázdrowy, pergamenowy (KS 1763); pergaminas: pergaminowy (LD 18. st); pergamenok [-ek] m, pergamenka ž dem k 1: membranulam: blanečka, pargamének, mázdrička; membranula: pargamenek, mázdrička, kožečka (KS 1763); membranula: pergamenka (LD 18. st)