Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyvrátiť¹ -i dok.

1. vychýliť zo základnej polohy: v. oči dohora, v. ruku dlaňou von; v. stojan prevrátiť, prevrhnúť

2. živelnou silou, násilím vytrhnúť zo základov ap.: víchrica v-la stromy (z koreňov);

pren. kniž. v. všetko do základov úplne zničiť

3. obrátiť naopak: v. vrecká

4. dokázať opak, podvrátiť, poprieť: v. tvrdenie, lož, omyl, v. pochybnosť;

nedok. vyvracať² -ia

// vyvrátiť sa

1. vychýliť sa zo zákl. polohy: hlava sa mu v-la dozadu; kočík sa v-l prevrátil

2. po prudkom náraze ap. sa uvoľniť zo základov: plot sa (pri búrke) v-l

3. obrátiť sa naopak: rukáv sa v-l;

nedok. vyvracať sa²

vyvrátiť² -i dok. vyvracať¹, vydáviť: v. obed