huba1 -y húb ž.
1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.; jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y; chodiť na h-y; nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu
2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia
● rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi; expr. → bláznivé h-y pojedol;
hubový1 príd.: h-á polievka;
hubka -y -biek ž. zdrob.
huba2 -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e
● pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať; zatvor h-u, drž h-u! mlč!
hubový2 príd.
● expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený