Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spŕchnuť -e -u -chol dok.

1. (o daždi) (slabo) popršať: s-l tichý dážď; neos. v noci s-lo

2. spadnúť v čiastočkách (ako dážď); (p)opadať, opŕchnuť: lístie, ihličie s-lo;

nedok. spŕchať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
spŕchnuť ‑e ‑u ‑chol dok.

spŕchnuť -chne -chnu -chni! -chol -chla -chnuc -chnutý -chnutie dok.

opadať1 postupne sa oddeliť a po častiach padnúť, klesnúť dolu; takýmto spôsobom postupne stratiť svoje časti (lístie, perie a pod.) • poopadávať: všetko ovocie zo stromov opadalo, poopadávalo; stromy na jeseň opadaliopŕchnuť opršať: lupienky, kvety vo vetre opŕchli; perie sliepkam opršalo; hydina opŕchla; stromy opršalispŕchnuť (o drobných čiastkach): lístie, ihličie spŕchloosypať sa: kvet sa osypal; stena sa osypalaodpraskať poodpraskať opukať sa (popukať a po častiach odpadnúť): kôra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúť ruchnúť rafnúť druzgnúť capiť capnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa skydať sa skotiť sa strepať sa skrochmeliť sa zmechriť sa sterigať sa steperiť sa zrepetiť sa zmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúť skopŕcať sa kopŕcnuť skopŕcnuť skoprcnúť koprcnúť sa skopŕcnuť sa vykoprcnúť sa skrbáľať sa skrbáliť sa skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sa zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúť žuchnúť šustnúť zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúť plesknúť pľasnúť pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sa rozcapiť sa rozčapiť sa natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa prevrátiť sa prevaliť saexpr.: vyvrátiť sa vykrbáliť sa vykydnúť sa vyvaliť sa vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadať pospadávať pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúť napadať spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršať spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť zrútiť sa zrúcať sa vyrúcať sa zboriť sa zosypať sa zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


spŕchnuť p. spadnúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

spŕchať, zried. i spŕchavať, -a, -ajú nedok.

1. (o daždi, tekutine) mierne padať; mierne pršať: Veľké kvapky dažďa počul som spŕchať. (Ondr.) Spŕchal dážď. (Hviezd.) Z korún spŕchal dážď. (Vaj.) Kvapky začali spŕchať z lístia. (Gab.)

2. (z čoho i bezpredm.) padať, opadávať, sypať sa: Lístie orechov spŕcha. (Ondr.) Lístie začalo spŕchať zo stromov. (Hor.) Pod jeseň to bolo, keď háje spŕchajú (Gab.) keď opadáva lístie; pren. Svetlo osvietených vozňov spŕchalo na holé lúky (Letz) padalo, osvetľovalo ich. Jedine tu spŕchal z nás strach (Pláv.) opúšťal nás, zbavovali sme sa ho;

dok. spŕchnuť


spŕchnuť, -ne, -nu, -chol dok.

1. (o daždi, o tekutine) spadnúť, napršať; obyč. slabo popršať: Dáždik vše spŕchne, zamrholí. (Tat.) Spŕchol hustý, tichý dážď. (Vaj.) Spŕchne rosa z lupienkov. (Kost.); neos.: Nespŕchne cez noc ani kvapky. (Gab.) Spŕchlo riedko, veľkými kvapkami. (Ondr.) Už týždne nespŕchlo. (Mňač.) Z klobúka mu spŕchlo vody (Bedn.) stieklo; pren.: Spŕchli mu tie slová po duši ako voda po mastnom papieri (Urb.) nedotkli sa ho, nemali naňho účinok. Dážď vášne na mňa spŕchol (Kost.) pocítil som silnú vášeň.

2. (z čoho i bezpredm.) opadať, popadať, zosypať sa: Lístie spŕchlo zo stromov. (Skal.) Pár kvietkov spŕchlo. (Min.); sad, ktorému spŕchli prvé lupene jarné (Štítn.); pren. Už mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina (Botto) spadnú; chvíľa, keď z človeka spŕchnu zaštepené formy (Jil.) keď sa ich zbaví, keď ich strat9; tešia sa, že i na nich spŕchnu americké toliare (Jégé) dostanú, zarobia veľa peňazí;

nedok. spŕchať

spŕchnuť dk
1. (o daždi) spadnúť, zapršať: defluere: zprchnauti (PD 18. st)
2. (o lístí, lupinách ap.) opadnúť, poodpadávať: nezprchne list z něho a nezhýne owotze geho (MP 1718); sám toliko klát zanecháwa se z zeschlú skúru z omarenym listy nezadlho sprhnút magicyho (PT 1778);
x. pren wssecko wogsko gegich sprchne gako sprchá list z winice a z fjku (VP 1764) zanikne
3. (o ovciach) chytro, prudko pobehnúť: každa (ovca) zdupkoce z nohami z obyčege sweho a hnet sprchňe do hromady, když se zlekňe čeho (GV 1755); -ať ndk k 1: defluere: zprchat (PD 18. st); k 2: defluo: sprchám, oprchám, oplzám (KS 1763)
L. nestala gest slawa sweta, nebo gest gako kwet, kteryž rano rozkwjta, k wečeru aneb o polednj sprcha a usicha (LP 1769)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu