spŕchnuť -e -u -chol dok.
1. (o daždi) (slabo) popršať: s-l tichý dážď; neos. v noci s-lo
2. spadnúť v čiastočkách (ako dážď); (p)opadať, opŕchnuť: lístie, ihličie s-lo;
nedok. spŕchať -a
spŕchnuť -chne -chnu -chni! -chol -chla -chnuc -chnutý -chnutie dok.
opadať1 postupne sa oddeliť a po častiach padnúť, klesnúť dolu; takýmto spôsobom postupne stratiť svoje časti (lístie, perie a pod.) • poopadávať: všetko ovocie zo stromov opadalo, poopadávalo; stromy na jeseň opadali • opŕchnuť • opršať: lupienky, kvety vo vetre opŕchli; perie sliepkam opršalo; hydina opŕchla; stromy opršali • spŕchnuť (o drobných čiastkach): lístie, ihličie spŕchlo • osypať sa: kvet sa osypal; stena sa osypala • odpraskať • poodpraskať • opukať sa (popukať a po častiach odpadnúť): kôra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa
spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy
2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik
3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila
4. p. klesnúť 1
spŕchnuť p. spadnúť 2
spŕchať, zried. i spŕchavať, -a, -ajú nedok.
1. (o daždi, tekutine) mierne padať; mierne pršať: Veľké kvapky dažďa počul som spŕchať. (Ondr.) Spŕchal dážď. (Hviezd.) Z korún spŕchal dážď. (Vaj.) Kvapky začali spŕchať z lístia. (Gab.)
2. (z čoho i bezpredm.) padať, opadávať, sypať sa: Lístie orechov spŕcha. (Ondr.) Lístie začalo spŕchať zo stromov. (Hor.) Pod jeseň to bolo, keď háje spŕchajú (Gab.) keď opadáva lístie; pren. Svetlo osvietených vozňov spŕchalo na holé lúky (Letz) padalo, osvetľovalo ich. Jedine tu spŕchal z nás strach (Pláv.) opúšťal nás, zbavovali sme sa ho;
dok. spŕchnuť
spŕchnuť, -ne, -nu, -chol dok.
1. (o daždi, o tekutine) spadnúť, napršať; obyč. slabo popršať: Dáždik vše spŕchne, zamrholí. (Tat.) Spŕchol hustý, tichý dážď. (Vaj.) Spŕchne rosa z lupienkov. (Kost.); neos.: Nespŕchne cez noc ani kvapky. (Gab.) Spŕchlo riedko, veľkými kvapkami. (Ondr.) Už týždne nespŕchlo. (Mňač.) Z klobúka mu spŕchlo vody (Bedn.) stieklo; pren.: Spŕchli mu tie slová po duši ako voda po mastnom papieri (Urb.) nedotkli sa ho, nemali naňho účinok. Dážď vášne na mňa spŕchol (Kost.) pocítil som silnú vášeň.
2. (z čoho i bezpredm.) opadať, popadať, zosypať sa: Lístie spŕchlo zo stromov. (Skal.) Pár kvietkov spŕchlo. (Min.); sad, ktorému spŕchli prvé lupene jarné (Štítn.); pren. Už mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina (Botto) spadnú; chvíľa, keď z človeka spŕchnu zaštepené formy (Jil.) keď sa ich zbaví, keď ich strat9; tešia sa, že i na nich spŕchnu americké toliare (Jégé) dostanú, zarobia veľa peňazí;
nedok. spŕchať
spŕchnuť dk 1. (o daždi) spadnúť, zapršať: defluere: zprchnauti (PD 18. st) 2. (o lístí, lupinách ap.) opadnúť, poodpadávať: nezprchne list z něho a nezhýne owotze geho (MP 1718); sám toliko klát zanecháwa se z zeschlú skúru z omarenym listy nezadlho sprhnút magicyho (PT 1778); x. pren wssecko wogsko gegich sprchne gako sprchá list z winice a z fjku (VP 1764) zanikne 3. (o ovciach) chytro, prudko pobehnúť: každa (ovca) zdupkoce z nohami z obyčege sweho a hnet sprchňe do hromady, když se zlekňe čeho (GV 1755); -ať ndk k 1: defluere: zprchat (PD 18. st); k 2: defluo: sprchám, oprchám, oplzám (KS 1763) L. nestala gest slawa sweta, nebo gest gako kwet, kteryž rano rozkwjta, k wečeru aneb o polednj sprcha a usicha (LP 1769)