ľakvár p. lekvár
lekvár m. (lekvar, ľakvár) csl
1. hustá masa z rozvareného ovocia a cukru: Keď zme viberaľi ľekvár, ňiekeďi s ňeho aj otkveclo (Pukanec LVI); Z durandzích sľúkou varia víborňí ľakvár (Králiky BB); Lekvar zme držali v hrncoch, kozákoh alebo flašáh na zaváraňie (V. Maňa VRB); Kedz je väjší kotel, tak sa musí ľekvár furd miešac (Súľov BYT); Co zme si nésli? Za dva grajcare lekvar, flašku čérnej kávi (Rača BRA); Ľekvar mi sebe sami robiľi ze śľif (Dl. Lúka BAR); I z lekvarom še bejleši peču (Brezina TRB);
L. malinoví, hrózinkoví, jahodoví lekvár (Rochovce ROŽ); baraskoví, šípkoví, sľúkoví ľekvár (Pukanec LVI); slivkoví lekvar (Bošáca TRČ); trnkoví lekvar (Rozbehy SEN); chabrdoví lekvar (Bojničky HLO); jablkoví, čerešňoví, ribizloví lekvár (Návojovce TOP)
F. ľekvár ako met (Tisovec RS) - veľmi sladký; taki je jak lekvar (Lukáčovce HLO) - slabý, mľandravý; keď buďeme rátaď ľekvár i maslo, ňebuďeme mať pirohi (Krivá DK) - pre maličkosti, jednotlivosti nedôjdeme na podstatu;
2. pejor. pomalý, ťarbavý človek: Čo, ti ľekvár, čo sa ňeponáhľaš! (Košťany n. Tur. MAR); To ťi je lekvar, robota mu iďe strašňe pomáli (Bánovce n. Bebr.); Takého lekvara manka moseli ešče aj oženit (Šípkové PIE); lekvárik m. zdrob. expr. k 1: A na objed buľi haluški s kapustu a na večeru gruľki z mľičkom a ked ňebulo mľička, ta z ľekvarikom (Lipovce PRE); lekvárový príd. k 1: Daj mi lekvároví chleba! (Revúca); Bude jescid lekvaróv báleš (Brestovany TRN); ľekvárove haluške, rezance (Ábelová LUČ); lekvárové knofle (Štefanov SEN); lekvaroví osúch (Slov. Grob MOD)
L. ľekvároví chľiep (Pukanec LVI) - lekvár stuhnutý v tvare bochníka
lekvárový p. lekvár