roba, -y, rôb ž. nár. dospelá žena; žena, manželka: Bola plnej postavy, roba na mieste. (Kuk.) Ženy neboli staré baby, ale roby v najlepších rokoch. (Hor.) Je to nie robka, ale roba akurátna. (Podj.) Roba z nej bude šikovná a starý nebude ľutovať vena. (Jil.);
robka, -y, -bôk/-biek ž. zdrob. expr.
robka p. roba
roba ž. (róba) 1. čiast. zsl dospelá žena (všeobecne): Ja us som slabá roba (Lukáčovce HLO); Já ťi povím, robo moja (Jablonové MAL); roba (Záh. Bystrica BRA, Rozbehy SEN) 2. čiast. sstrsl, zsl pevná, mocná, urastená (na prácu súca) žena: Pri kasi seďela taká pekná róba (Návojovce TOP); Jaká roba je uš s teba! (V. Rovné BYT); Ja som mohla bidz ľepšia roba, aľe som ochorela na srcco (Súľov BYT); Vincka je zákažná roba, kedz idze, ti ritňe héj ľen tag záponu prehibujú (Brvnište PB); Virvósla z ňiéj celá roba (Bošáca TRČ); Silná roba unese taškú nošu (Vaďovce MYJ); To je roba! (Brodské SKA); roba (Martin, St. Turá, Čachtice NMV, Skalica) 3. expr. vyrastené veľké dievča, dievčisko: Taká róba, a ľen z malíma ďeckámi sa zvádza! (Ležiachov MAR) robka ž. zdrob. expr. k 2: Je to menšá žiénka, ale šikovná ropka, vié sa obracad v robote (Šípkové PIE) robisko i robsko s. i ž. zvel. expr. k 2: ropsko (V. Rovné BYT, Bošáca TRČ)