preň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. pre; pre neho
preň A zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou pre
preň 4. p. osob. zám. on s predl. pre pre m. a str.
preň (A zám) on (neživ, zried živ), ono s predl pre, pre neho: fatens yeho napominal, že by bil tenže list welmy podezreny, aby o hrdlo y o statek pren neprissel, nato Nicolaus Jankovits podvolil sa tenže gysty list spalit (JASENICA 1710); máš preň (pre tovarišstvo) čnosťí, máš udatnosťi, šuhajko (BR 1785); wegdúce ňúter, služebník rékel: Och, tam wenku na kameňi sem zložil ručník! Musím preň naspád (BU 1795)