Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

my G, A, L nás D nám I nami zám. osobné substantívne

my G, A a L nás D nám I nami zám. osobné substantívne 1. ▶ (v dialógu aj monológu) hovoriaci ním odkazuje na seba a inú osobu al. iné osoby: my sme sestry; nehnevaj sa na nás; príď nás navštíviť; ideme k nám do nášho domu, bytu; pridajte sa k nám; dajte nám pokoj! nám je to jedno; hovorí sa o nás; nás sa nepýtajte, ale ich; s mojím bratom si nás často mýlia; poďte s nami do parku; je to za nami a) nachádza sa v priestore za chrbtom b) už sa to uskutočnilo, ↗ i fraz.
2. iba N my ▶ používa sa a) vo viacnásobnom podmete: otec a my dve b) pri dôraze: my sa tak ľahko nedáme, nevzdáme; my s mamou nerady nakupujeme; my s tým nechceme nič mať!; a čo my s tým môžeme robiť? c) v protiklade: nie my, ale on je na vine d) pri elipse slovesa: rodičia jedli klobásu, my palacinky
3. ▶ označuje ľudí vo všeobecnosti al. istý kolektív, spoločnosť, firmu a pod., všetci, každý z kolektívu, používa sa aj pri dôraze: zdražovanie postihlo aj nás; divácky záujem nás potešil; Valí sa [informácia] na nás zo všetkých strán. [LT 2000]; Ak sa nám podarí znížiť ceny hovorného, tak môžeme primerane znížiť ceny za internetové pripojenie. [Slo 2002]pokoj a bratská láska nech je medzi nami (v rímskokatolíckej cirkvi) pozdrav sprevádzaný podaním si rúk veriacich pri svätej omši
4. hovor. ▶ (z pozície matky v komunikácii s malým dieťaťom) zastupuje dieťa, na ktoré sa výpoveď vzťahuje: my sa už vieme posadiť; už nám idú zúbky; nám sa ešte nechce spinkať?
5. iba D nám hovor. ▶ označuje rodinný vzťah al. prináležanie: pije a robí nám hanbu našej rodine; prídu nám maľovať byt náš byt; dcéra sa nám vydáva naša dcéra; Madona nám je svedkom, že sme nevedeli, o čo ide. [Š. Žáry] naším svedkom □ čo ste nám priniesli? privítacia formula hosťovi
6. iba D nám blíži sa významu častice hovor. ▶ vyjadruje citový postoj al. osobnú zainteresovanosť hovoriaceho: ako sa nám darí? tebe, vám; na pódiu sa nám striedajú rozličné vokály a štýly
7. v spojení s niektorými predložkami ▶ označuje prostredie, v ktorom hovoriaci žil al. žije, napr. domov, rodný kraj, vlasť: u nás na východe je vysoká nezamestnanosť; k nám táto zvesť ešte neprišla; kde sa tu u nás beriete?; od nás je toto mesto vzdialené asi 500 km; I u nás hovorili cnostní ľudia do literatúry viac, než jej bolo zdravé. [A. Matuška]cíť(te) sa u nás ako doma! zdvorilostná formula pri vítaní hosťa
8. ▶ zastupuje zámeno ja vo funkcii autora výpovede v odborných a publicistických textoch, plurál skromnosti: my sa prikláňame k názoru, že experiment treba zopakovať
9. ▶ (obyč. v minulosti) zastupuje zámeno ja vo funkcii autora výpovede v slávnostných prejavoch panovníka, majestátny plurál: my, Ferdinand II., z milosti Božej kráľ
fraz. čas hrá pre nás al. čas nahráva nám sme vo výhode; čas hrá/je proti nám sme v nevýhode; ešte ten nám tu chýbal! al. ešte ty si nám tu chýbal! rozhorčenie nad nevhodným príchodom niekoho; je to za nami (o ťažkej úlohe, prekážke, hádke a pod.) zvládli sme to, už sa k tomu nebudeme vracať; medzi nami bratmi a) v priateľskom prostredí b) diskrétne povedané; medzi nami dievčatami al. medzi nami [povedané] a) pred ostatnými treba o tom mlčať b) úprimne povedané; my o vlku a vlk za humny/humnami práve prichádza osoba, o ktorej sme hovorili, ktorú sme spomínali; nech nás Boh chráni [od niečoho/pred niečím] vyjadruje želanie Božej ochrany v zložitých al. nebezpečných situáciách; nech to zostane medzi nami pred ostatnými treba o tom mlčať; o nás bez nás rozhodovanie o niekom bez jeho účasti; Pán Boh s nami a zlé preč! zvolanie, želanie, aby sa nestalo niečo zlé; kniž. po nás [nech príde/môže prísť] potopa! nezáleží nám na budúcnosti, osude ďalšej generácie; to nám ešte chýbalo! rozhorčenie nad niečím, čo nám nevyhovuje; to sú k nám hostia! privítanie hosťa al. hostí ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš o majetkovej nerovnosti; čo nás čaká, to nás neminie o ľudskom osude; kto nie je/nejde s nami, je/ide proti nám politické heslo; už je u nás po veselí, rozchoďme sa kade ktorý je po zábave, čaká nás bežná realita dňa


myo-, my- prefixoid ⟨gr.⟩ ▶ prvá časť zložených slov s významom sval, svalový, napr. myogénny, myokard, myalgia, myastenický


nám D osobného zámena mymy: chýbate nám; povedzte to nám; je nám to ľúto; ide nám o všetko; príďte zajtra k nám; chceme to, čo nám patrí


nami I osobného zámena mymy: vitaj medzi nami; pred nami je dlhá cesta; poďte s nami!; nechoďte tesne za nami; otec sa rád nami pochváli; medzi nami je koniec skončilo sa naše priateľstvo, náš vzťah a pod.; Stále však ešte boli okolo nás, pod nami i nad nami kúty, múry, strechy i podstrešia, ktoré si žiadali súrnu opravu. [H. Ponická]


nás G, A a L osobného zámena mymy: čaká nás dlhá cesta; každý z nás je iný, jedinečný; nikto to za nás neurobí; bolo to pre nás ťažké; dávať druhým to najlepšie, čo je v nás; vkladali do nás veľké nádeje; svet okolo nás sa mení; málo nás, málo nás, poď ty, Zuzka, medzi nás! [detská riekanka]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-my/348479±81 3.41: substantíva ž. A pl. 20847±0 formy/4020 my/3558 firmy/2984 normy/1623 reformy/1424 čižmy/1117 sumy/1086 my/825 reklamy/508 schémy/409 uniformy/377 farmy/218 jamy/214 (84/2484)

-my/348479±81 3.21: substantíva ž. G sg. 68983±6 firmy/17564 formy/5271 tmy/4949 my/3495 mamy/3477 zimy/3406 reklamy/3404 sumy/3287 reformy/3071 drámy/1698 normy/1688 jamy/1576 krčmy/1563 (120/14534)

-my/348479±81 2.38: substantíva ž. N pl. 27868±0 firmy/8424 formy/3936 my/2659 my/2402 normy/1743 reformy/1127 sumy/776 čižmy/625 mamy/572 reklamy/526 schémy/469 jamy/311 uniformy/300 (103/3998)

-my/348479±81 42.02: numeráliá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 2289 siedmy/1313 ôsmy/974 (1/2)

-my/348479±81 2.75: verbá imp. dok. 2. os. sg. 191→175
+17
−35
umy/145→140
+11
−27
zmy/21→15±3 (4/19)

-my/348479±81 40.97: numeráliá (adjektívne) m. živ. N sg. 605 siedmy/338 ôsmy/266 (1/1)

-mý/7533±45 24.96: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 3507→3506
+1
−0
let/548 zrej/530 str/431 vedo/413 ne/322 povedo/207 sebavedo/190 samozrej/128 podvedo/113 šik/97 cieľavedo/96 chro/92→91
+1
−0
krad/90 (8/250)

-y/8672296±14290: pronominá N pl. 105370→105376
+5
−4
my/61869 vy/43501→43507
+5
−4

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

my- → myo-


myo-, my- ‹g› v zloženinách prvá časť s významom sval, svalový

majstrovský [maj-, mis-] príd
1. vzťahujúci sa na majstra, týkajúci sa majstra, určený pre majstra: geslyže by nektery syn magstrowsky aneb czuzy towariss chcel w tomto kralowskem meste Trencžyne magstrem zustaty, ten ma se ponegprw u sl. magistratu ohlasit (CA 1663); kteri maistrom bitti szada, zloszit musi od zapissu majstrowskei knihi 25 d (TOPOĽČANY 1757); (tovariš) geden rok bude powinnen služity a mistrowski rok delaty (PRIEVIDZA 1764); mastersstuk aneb po slowenskj mistrowskj kúsek (SlK 1766-80); mlady mister taxu majstrovsku zloži i majstrovsky obed ma byti (CA 1794 CM)
L. m. list výučný: kdiž (tovariš) do cechowskeg společneg lady zložj r. f. 10, može bez wsseckeg prekažky swe remeslo konat, kdežto se mu wyda ay majstrowsky list (CA 1791);
x. bot m-á bylina jarmanka väčšia Astrantia major: astrantia: mjstrowská bylina (KS 1763)
2. dobre, dokonale, odborne zhotovený: emblema: mistrowsky obraz (VT 1648); autolycus: mistrowsky zlodeg šikovný; apologum fecit qvam fabre: mjstrowskú pohádku pjsal (KS 1763); toto gest twé mistrowské djlo diable (VP 1764); po m-y prísl výraz k 1: fabrefacio: po mjstrowsky, po remeselnjcky robjm (KS 1763); k 2: dom mistrowskj wistawanj stogj welmy dluho cely (KoB 1666)


manžel [manžel, malžen] m
1. muž vo vzťahu k žene, s ktorou uzavrel manželstvo: prigala sobe za manzela praweho Mykulasse Žiara (L. TRNOVEC 1584); verneho manzela sebe pogjmass (RS 1625); geg malzen portie ginim založil (KLOBUŠICE 1675); od manžele me dcéry (VP 1764) môjho zaťa; ga miela sem manžela, s kterého splodila gsem dwoch synúw
L. novus maritus: nowoženjch, nowy manžel (KS 1763) mladoženích
2. manželia pl manželská dvojica, manžel a manželka: manžele powinny su sobe lasku (zachovávať) (BAg 1585); zridka se nachazj, gestlj se dwa schazj gednostagnj manžele (BV 1652); aby swornost byla mezi manželmj (MT 17. st)
P. atpn Ondrej Manzel (ŽK 1492); Jan Manzel (v Žiline 1552); -ov príd privl k 1: glos: manželowa sestra (NP 17. st) švagriná; žena manzelovími penízmi má biť zaoďená (BR 1785); -ský príd: w staw swaty manželsky wstupiti (BAg 1585) uzavrieť manželstvo; s ní se jest sobášil a stav manželsky dokonati ráčil; v lásce malženskej prebývati (ASL 1603-04); socia thori: manželska towarysska (KS 1763) manželka; (nevesta) do manželskég lože unuwaneho (tesťa) wložit dala (PeP 1770); neboj sa, Janko, práva zemanského, nezbavá teba stavu manželského (PV 18. st); (po) m-y prísl: gich sestru rzadnie manželsky poyal (ŽK 1479) oženil sa s ňou; (manželku) po manželsky napomynam (KRUPINA 1685)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu