rybár -a m. kto chytá ryby zo zábavy al. z povolania: športoví r-i; r-i vyšli na more;
rybárka -y -rok ž.;
rybársky príd.: r-a sieť;
rybárstvo -a s.;
rybár -a mn. N a A -e m. drobný vodný vták bledosivej farby príbuzný čajke, zool. Sterna
rybársky -ka -ke príd.
rybár1, -a m. kto chytá, loví ryby;
rybárka, -y, -rok ž.;
rybársky príd.: r-a osada, r-a bárka, r-a sieť, r. prút;
rybárstvo, -a str. zamestnanie rybára, chytanie rýb;
rybárik1, -a, mn. č. -ci m. zdrob. expr.
rybársky p. rybár1
rybár1 m. csl kto chytá, loví ryby: Teraz máťe vécej ribárov jako pstruhuof, ňedajú sa chiťiť (Tvrdošín TRS); Dáki ribár to bou̯ (Čierny Balog BRE); Ribári seďia pri voďe z uďicami (Návojovce TOP); Dal sa g ribárom (V. Rovné BYT); V našéj dedine ribáróv nebolo (Mnešice NMV); Na vale sedzeli ribári (Trakovice HLO); Potom prišľi toti ribare (Sobrance) rybársky príd.: To sa zvalo ribársko kamaráctvo (Dlhá n. Or. DK)