samý zám. vymedz.
1. zdôrazňuje jedinú výlučnú vlastnosť súhrnu jednotlivcov al. častí celku; výhradne taký, ako vyj. ním určované slovo, číry; len, iba: kolektív tvoria s-í Slováci; s-í naši; šaty sú s-á záplata; telo s. pľuzgier
2. označ. bezprostrednú miestnu al. časovú blízkosť: dôjsť na s. koniec mesta, na s-om spodku priehrady, od s-ého rána do s-ého večera
3. v spoj. s priestorovými výrazmi, najmä príd. m. stupňuje ich význ. po najvyššiu mieru: s. spodný najspodnejší; s. predný najprednejší; boli sme na samom vrchu úplne hore
● (deti sú) s-á ruka, s-á noha chudé a vyrastené