cudzí príd.
1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv; c-ie slovo, op. domáce; c. jazyk; c. štátny príslušník cudzinec; c. výrobok zahraničný
2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.; cestovať po c-ích krajoch; povedať c-ím hlasom neprirodzeným
3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia; zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.
4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.
5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk; odb. c-ie teleso (v organizme ap.)
● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho; chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného; žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného; z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí; v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;
cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať; c. znieť;
cudzosť -i ž.