Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kombinovať nedok.

1. spájať (rozlič. prvky) do jedného celku: k. farebné odtiene, k. postupy

2. premýšľať, usudzovať, špekulovať: logicky, vypočítavo k.

3. (pri kolektívnej hre) dosahovať súhru: útok dobre k-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kombinovať ‑uje ‑ujú nedok.

kombinovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok.

kombinovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok. 1. (čo (s čím); ø) ▶ utvárať kombinácie, spájať rozličné prvky do celku: ľubovoľne k. farby; jedlo treba vedieť k.; k. študijné programy; schopnosť človeka k. informácie; k. dojčenie s kŕmením z fľašky; úver kombinujúci výhody sporenia a hypotéky; útok mužstva dobre kombinoval vyznačoval sa súhrou, zohratosťou
2. ▶ uvažovať o niečom, robiť závery, usudzovať: Zamkol som izbu a v mysli som kombinoval. [M. Hvorecký]; Horúčkovito som rozmýšľal a kombinoval... Kde sú peniaze? [P. Jaroš]
dok. k 1skombinovať

kombinovať nedok. ‹l› (čo; ~)

1. skladať, spájať (niekoľko vecí al. prvkov) do celku: k. farby; šport. publ. útok dobre kombinoval vyznačoval sa súhrou, prihrával, nahrával

2. dohadovať sa, domnievať sa, usudzovať

kombinovať 1. p. spojiť 1 2. p. premýšľať


premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom životarozvažovať zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšiedomýšľať: projekt domýšľa do dôsledkovzamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmiexpr.: hútať prehutovať pohutovať rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianocekniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešilexpr. rozdumovaťčasto iron. mudrovaťhovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ?rozumovaťexpr. rozumkovaťexpr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ?hovor. expr.: morfondírovať morfondovať: je to iba plané morfondírovaniepremietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov životfilozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať rozjímať meditovaťkniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovaniekombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie


spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vedno dať dokopy dať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiť združiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriť popáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäť zopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieť uzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopy dať dovedna dať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiť zviazať združiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiť zblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kombinovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo) spájať, dávať dohromady, zostavovať niečo do celku: k. farby, k. rozličné metódy práce; kombinovaný stroj, kombinované šaty ušité z dvoch al. viacerých druhov látky;

2. (čo i bezpredm.) usudzovať; dohadovať sa, špekulovať: O nejakom logickom kombinovaní nebolo u nej reči. (Jégé) Rozmýšľa a kombinuje, ako rozriešiť túto vec. (Gráf) Ľudia sa domýšľajú, kombinujú. Kde ste vzali toľké peniaze? (Tat.); opatrne k.;

3. šport. uskutočňovať súhru pri hre (napr. pri futbale, hokeji ap.);

dok. k 1 skombinovať, k 2 vykombinovať

gombinovať p. kombinovať


kombinovať nedok. (gombinovať)
1. spájať, zostavovať niečo do celku: Toľko gombinuješ, čo sa už ňijako k sebe ňehoďí (Čičmany ŽIL)
2. zamýšľať, špekulovať: Už dve hodini volačo kombinuje (Val. Belá PDZ); Šag un gombinoval tak, že ti mu zaplaciš (Janov PRE)

kombinovať ndk lat
1. robiť kombinácie, usudzovať, špekulovať, domýšľať si: yako muože combinowat fatens, že co bil nadobil nebohi pan, obsahowalo by wjše trjch tysycz zlatych (LIPTOV 1668)
2. porovnávať: tohože lista subscriptiu ze subsscriptiu ynssich listow nebosstyka pana biskupa tohože čzasu pisanich combinowal (JASENICA 1710)

Zvukové nahrávky niektorých slov

kombinovať: →speex →vorbis
horizontálnej spolupráci sa môžu kombinovať coopération horizontale peuvent combiner
je kombinovať viacero metód est de combiner plusieurs méthodes
kombinujú dva rôzne druhy combinant deux types différents
kombinujú dve rôzne technológie combinent deux technologies différentes
nariadenia sa môžu kombinovať règlement peuvent être conjugués
oddiel sa môže kombinovať section peut être combinée
pohlaví sa môžu kombinovať sexes peuvent être combinées
prípony sa môžu kombinovať suffixes peuvent être combinés
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu