stryná -ej mn. -é -rýn ž. strýcova manželka;
strynka -y -niek ž. hypok.
stryná -nej pl. N -né G strýn ž.
stryná p. teta
teta otcova al. matkina sestra; dospelá osoba vôbec • tetka: ísť na prázdniny k tete, k tetke; príde k nám susedovie teta, tetka • hypok.: tetuška • tetuľka • stryná (manželka otcovho brata) • zastaráv. ujčiná (manželka matkinho brata)
stryná, -ej, mn. č. -né, strýn ž. strýcova manželka;
strynka, -y, -niek ž. zdrob. hypok.
stryná ž 1. manželka otcovho brata, strýcova žena: stalo se dorownany a smluwa mezy Thomissem Ssebianem a mezi Annczu, wdowu pozustalu Pawla Ssebiana, geho strinu, strani ireku (OČOVÁ 1634); k tegto svadebneg veselosty sveho buducyho pana strice spolu y s pany strinu povolavame (BOCA 1678 E); p. Miskoczi Andrass a p. Susanna, predepsaneg siroti Ioannese Miskocziho strik a strina tuže sirotu wplatit magu (KRUPINA 1741); háňbu stryca twého odkrywat nebudess, any nepristúpjss k mánželce geho, nebo twá stryna gest (KB 1757) 2. otcova sestra: oswečuge se Tomaš Demiter na Jurika Jarabka strany stryčižnj, že totyssto chce gmenowany Tomaš Demiter Jurika Jarabka strany statku rožneho prawem wyhledawati po smrti geho manželky, sweg stryneg (RUŽOMBEROK 1598); amita: strina, otcowa sestra (NP 17. st)