lapka -y -piek ž. upravená tkanina na chytanie horúcich nádob, chňapka
lapka -ky lapiek ž.
lapka -ky lapiek ž. ▶ upravená hrubá tkanina na chytanie horúcich nádob, obyč. štvorcového tvaru: bavlnená l. s farebnými pruhmi; súprava kuchynskej rukavice a lapky; chytiť horúci plech lapkou; zavesiť lapku na háčik
ľapka, -y, -piek ž. nár. malá muška
lapka ž. (ľapka) obyč. mn. č. turč, zsl drobná muška: Lapki šťípu, buďe pršať (Mošovce MAR); Podvečer na vlchkíh mestáh lapki šťípu (Bánovce n. Bebr.); Ke_con večer pásla kravi, tag okolo ňíh lietalo mnoho lapieg a múch (Návojovce TOP); Pri ľejšách tancuje roj ľapék pred večerom (Brvnište PB); Podme núter, začínajú kúsad lapki (Lošonec TRN); u̯apka (Stupava BRA)
ľapka ž. (lapka) 1. strsl expr. ľahký odev: Kožuch si obľedž do zimi, ňie takú ľapku, ťa dobre prefúka! (Mošovce MAR); Aj žene priňiesle šakovej ľapke do skľepu (Čelovce MK) 2. iba pomn. látkové (nie súkenné) nohavice: Chlap, torí nosiu̯ nohavice-läpki, ho volali läpko (Hubová RUŽ) 3. obyč. mn. č. druh múčneho jedla, trhance: ľapki (Koš. Hámre KOŠ)
lapka ž maď motýľ: s takowych klbeček ráno a to mezy 7 a 9-tu hodinu bjle lapky anebossto lissage wylezu (BiN 1799)