ragan m. (ragaň)
1. expr. dospievajúci chlapec, výrastok: Ragan, čo podával škrillu, bul rát, že dostal volákí grajcar (Dol. Súča TRČ)
2. expr. chudobný, biedny človek, trhan: Chto bi si bov len pomislev, že virasťie s ňeho takíto ragan!? (Hliník n. Hron. NB); ragaň (Blatnica MAR)
F. chudí jako ragan (Papradno PB) - veľmi chudý