úradník -a mn. -ci m. pracovník (obyč. ver. správy) vykonávajúci úrad, pracujúci v úrade: štátny, technický ú.; hist. kráľovský ú.;
úradníčka -y -čok ž.;
úradnícky príd.: ú. plat; ú-a vláda zložená z úradníkov al. odborníkov (nie zo zástupcov polit. strán);
úradníctvo -a s. hromad. úradníci;
úradníček -čka mn. -ovia m. zdrob. iron.