Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

revať -e -ú nedok.

1. (o zvieratách) vydávať rev: divá zver r-e

2. expr. kričať: majster r-e na učňov

3. expr. (hlasno) plakať, nariekať: r. od bolesti

4. expr. hučať, hrmotať: autá r-ú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
revať ‑e ‑ú nedok.

revať reve revú (ne)rev! reval revúc revúci revanie nedok.

hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotať hrčať: voda hučí, hukoce, hrčídunieť: v diaľke duneli delánár. dunčať (Dobšinský)expr. romoniť: v horách romonili hromyexpr. huhlať (tlmene hučať): potok huhleexpr.: burácať búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú nochúkať (ťahavo hučať): sirény húkaliexpr. revať: rozvodnený potok reveexpr.: víchoriť víchriť: víchrenie vĺn

p. aj hrmieť 1

2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2


kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajúkríkať (Tatarka, Timrava)robiť krik: deti na dvore kričia, robia krikvykrikovať vykríkať vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávalipokrikovaťzried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčovexpr.: revať vyrevovať vyrevúvať vrieskať vyvreskovať vyvreskúvať vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťaliexpr.: škriekať škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať bľačať bliakať vybľakovať vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa!expr.: zavýjať ujúkať ryčať ručať (ťahavo): ryčala od bolestiexpr. štekať brechať (zlostne): ustavične na seba štekaliexpr.: hulákať hučať húkať (nepríjemne): huláka, húka na detiexpr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť hvečať hriakať herbeľovať

2. p. biť sa 2


nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudomexpr.: horekovať lamentovať lamentiť božekať: horekovala celú nockniž.: žalostiť bolestiť: dlho žalostila nad stratou mužaplakať slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko!expr.: revať ziapať vrešťať jojčať jajčať jojkať jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolestivzlykať fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikalaexpr. fňukaťkniž. roniť slzypoet. lkať (Sládkovič, Krasko)stonať stenať kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobomexpr.: achkať ochkať skuvíňať skučať kňučať zavýjať vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľukniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou

2. p. sťažovať sa


plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzy prelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukať fikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliť smokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučať mravčať kňučať skučať gajdovať drumbľovať gaudžať gavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovať koncertovať organovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revať rumázgať rumádzgať rumácať ručať rúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskať vrešťať ziapať jačať húkať bliakať zavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvať vyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvať vyvreskovať vybľakúvať vybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

p. aj smútiť, bedákať


revať 1. (o zvieratách) vydávať rev • ručať ryčať: lev reve, jelene ručia; dobytok ryčíexpr.: vyrevúvať vyrevovať (neprestajne, nástojčivo): zver vyrevúvala, vyrevovala

2. p. kričať 1, vrieskať 2 3. p. plakať 4. p. hučať 1


ručať 1. vydávať hlasné ťahavé zvuky • ryčať: jelene, kravy ručiaexpr. zried. rúkať: dobytok rúkatrúbiť (o jeleňoch) • bučaťexpr. búkať (vydávať zvuk ): vôl bučí, búkahúkať (vydávať zvuk ): ktosi vonku húkarevať (vydávať rev): lev revehučať hukotať (o vode): rieka hučí, hukoce

2. p. plakať


vrieskať 1. (o zvieratách) vydávať vresk, škrek • vrešťať: opice vrieskajú, vreštiaškriekať škrečať: straka škrieka, škrečí

2. expr. (o ľuďoch) vydávať prenikavý hlas • expr.: vrešťať vyvreskúvať: majster vrieskal, vyvreskúval na robotníkov; vrešťala ako nepríčetnákričať robiť krik: deti vrieskajú, kričia, robia krikexpr.: revať vyrevúvať (hlbším hlasom kričať) • expr.: škriekať škrečať jačať (škrekľavo al. vysokým hlasom kričať): jačať od bolestiexpr. ziapať (zlostne kričať) • expr. hrmieť (hromovým hlasom kričať) • expr.: bľačať bliakať vybľakovať vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera) • expr.: zavýjať ujúkať ryčať ručať (ťahavo kričať): zavýjal od strachuexpr.: štekať brechať havkať hučať húkať hulákať: Neštekaj, nehulákaj na mňa!expr.: hartusiť hartušiť hurtovať: Kto to tu hurtuje?nár.: harmantiť hvečať herbeľovať

3. p. plakať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

revať, -e, -ú, -úci/-akúci, rozk. rev nedok.

1. (o živých tvoroch, obyč. o zvieratách) ozývať sa silným hlasom, vydávať silný hlas, ručať;

hovor. expr. (o ľuďoch) veľmi hlasno kričať, plakať al. spievať: lev reve; prenikavo r., r. od bolesti, od strachu; reve, čo mu hrdlo stačí (sily stačia), akoby ho (z kože) dral veľmi; Kričí, na ratu reve. (Mor.) Revala ako rozumu pozbavená. (Vám.); pren. expr. Skutočnosť nemilosrdne reve do jeho vybájených snov (Fr. Kráľ) zasahuje.

2. expr. (čo, na koho i bezpredm.) veľmi hlasno, s veľkým krikom hovoriť niekomu niečo, kričať: Syna mi dajte! — revala (Ilčíčka) neľudským hlasom. (Urb.) Reval na Revického všetky možné nadávky. (Jégé) Reiner vedel revať na ľudí, až z toho človeku mráz po chrbte behal. (Tat.)

3. expr. (o veciach al. javoch) vydávať silný zvuk, hukot, hučať, lomoziť: Kanóny revali, zem sa triasla. (Ondr.) Fagot reve poplachom. (Pon.) Studené vetry revú. (Hor.) Dolu priepasťou revala divoká riava. (Dobš.) Hromy revú (nad Tatrami). (Krčm.);

dok. zarevať i zrevať

revať i revieť nedok. strsl, vsl
1. vydávať silný, prenikavý zvuk (o zvierati), ryčať, ručať: Choť podokrmovať tie statki, ľädže, jäko revú! (Podbiel TRS); F kľietki sa ľeu hňevau̯ a revau̯ (Králiky BB); Krava reve a ja̋ ni pristúpidž gu krave (Turčok REV); Krava reve u chľive (Niž. Hrabovec VRN)
F. čijo ňe ceľe, ta krava za ňim ňereve (Humenné) - na cudzom nikomu nezáleží
2. expr. hlasno kričať: Žáci potom ušľi domou a mi za ňimi revúc (Pribiš DK); A totu matohu hnaľi doľinou revajuci za ňou (Heľpa BRE); Reval na mne z hvari (Roštár ROŽ); Zato ňemosíťe na seba tag revať, dobre, že sa horšé ňestalo! (Prosné PB); Potchvíľu bolo očuc, ako na seba revú (Rajec ŽIL); To je takí bulo sprostí, bárkedi na nú reve (Zvončín TRN); Možež revadz, jak chceš, on ce ňeočuje, bo je hluchi (Gelnica)
F. reve ako vuol (Bobrovec LM), revia ako biko (Brusník REV); reval jako fabian (Turzovka ČAD); reve jag blázen, reve jak paviján, reve, a_sa chalupa otrásá (Zvončín TRN) - veľmi silno
3. strsl, szsl, vsl expr. silno plakať, nariekať: No a ďecko sä pridájälo, nu vedľä toho, ako mala žena mľieka a kedi ďieťätko revalo (Žaškov DK); Ňie doz, že už reve, ešťe ho aj ti jeduj! (Hont. Moravce KRU); Furd revia od ža̋lu (Nandraž REV); Hanka veľmi revala, ľebo hu ňechceľi vza_dz redikú na bačov (Brvnište PB); A ja celi dzeň revem a revem, že moja mamka mi zhorela aj z ňaňkom (Lietava ŽIL); Celú noc f kuse revala, čo né a né prestat (Zvončín TRN); Šag len rev, vitečú ti bále! (Lipová NZ); Prestaň revec, bo ce čochňem! (Studenec LVO); Moja žena bars čujna, daco jej poviš, ta už reve (Kanaš PRE); Osi še virojiľi na naz a toto dziu̯čatko plače, reve na chripce mi, ňeznal mi, co robic (Brezina TRB)
F. (dieťa) reve, ako bi ho maď mala ňehať (Párnica DK), reve, ani kobi ho drali (Roštár ROŽ), revav, as sa dom otrásav (Lapáš NIT), revál jag najatí - veľmi hlasno, zúfalo
4. expr. tiecť silným prúdom, rinúť sa, crčať: Brad mi zaťav motekó do hlave, krv mi revala (Poltár RS); revie krú (Tisovec RS)


revať sa p. ruť sa1


revieť p. revať

revať [rev-, rva-] ndk (obyč. o zvieratách) vydávať silný zvuk, hlas, ručať: lew gubatimy plecamy a lwica strassliwe rwu (KoB 1666); wssecko, co gest žjwo w mory, rwati bude hlasy swymy (PoP 1723-24); fremo: hlučjm, rwu (ASl 1740); knezi rweli (!) gako lwi a prekljnali swug včinek, ze totizto na swu stranku takoweho richtara wywolili (WP 1768)
P. tpn Reucha ( 1233), Rewutze ( 1355 L. Revúce VSO)


rváť p. revať

a reval a plakal et rugissant et pleurant
často ste počuli revať vous avez souvent entendu rugir
pán generál : reve ako tur crie comme un putois

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu