rada1 ž. csl návod na konanie, poučenie, odporúčanie, obyčajne priateľské: Išieu̯ g maťeri, akú mu radu dá (Necpaly MAR); Dav bi som ťi dobrú radu (V. Bielice TOP); Dau̯ mu radu, abi si naňho sedeu̯ (Záh. Bystrica BRA); Dobrá rada dicki sa má ďačne prijat (Bošáca TRČ); Chto tebe takej radi dal? (Sedlice PRE); Tota bapka jej dala takej radi (Sobrance)
F. ňevie si v ňičom radi (Folkušová MAR), ňevie si aňi radi, aňi poradi (Blatnica MAR), ňedau̯ bi si si radi (Baďan BŠ), sám si s ňou ňedáž radi (V. Bielice TOP), neví si radi (Lukáčovce HLO), otec si s ňím už neviedzeu̯ radi (Jablonové MAL), ňeznal sebe dadz radi (Vydrník SNV) - nemožno si (s niečím, niekým) poradiť, nevedieť, čo robiť; roboce ňedame radi (Studenec LVO) - nedokážeme ju urobiť, neporadíme si s ňou; de nenié radi, nenié ani pomoci (Skalská n. Ves TRČ); komu ňed radi, tomu ňet pomoci (Žakarovce GEL); komu ňid rady, tomu ňid aňi pomocy (Humenné) - kto nechce prijať radu, tomu nemožno pomôcť; dobrá rada stojí groš (Mokrá Lúka REV), dobrá rada hotoví groš (Lukáčovce HLO) - má vysokú cenu, prispieva k zisku; dobra rada ňestareje (Dl. Lúka BAR) - je navždy platná; daj śvetu radi, ked je veľki! (Záhradné PRE) - nedá sa každému poradiť; išol po radu, prišol ze zvadu (Petrovany PRE) - nepochodil; dobrá rada od smrada (Kátov SKA), dobrá rada od hovada (Zvončín TRN), takú radu za riť kladú (Lupoč LUČ) - iron. o bezcennej, nevyhovujúcej rade
rada2 ž.
1. zried. poradie, v ktorom niečo po sebe nasleduje, sled, postupnosť: Najprv došeu̯ na radu ten olejkár (Záh. Bystrica BRA)
2. miest. zsl nov. rad sedadiel v hľadisku: Na divalle zme sedeli f prennej rade (Val. Belá PDZ); Kúpela som lístki do patnástéj radi (Brezová p. Brad. MYJ)
rád
I. (rád m., rada ž., rado s., mn. č. radi, rady) príd. iba v N, v platnosti príslovky; 2. a 3. st. len v platnosti prísl. rád, rada i ráda čiast. aj ako bezrodové, jedn. č. i mn. č.; (2. st. radšej (račie, račiek, radnej, račé, raďej, račik, račich))
1. csl s radosťou, s ochotou, s potešením, s obľubou v spoj. so slovesom: Ten šieu̯ račej do krčmi (Žaškov DK); Ja veľmi rada takto pobožnie pesňičke si spievam (Devičie KRU); Ďioučence zme sa aj z bápkama ihrávale rade (Čelovce MK); Haluške jedľi najračé (Rovňany LUČ); Ja som len račiéj po venku chojila (Hor. Poruba ILA); Strašne rát tú zver aj pozorujem (Dol. Súča TRČ); Šecko ráda bih ve vinohrade robil, le_neráda špricujem (Ružindol TRN); Radzi śme chodzeľi tam, hoľem nam čas prešol (Sokoľ KOŠ); Ľem ku paradňejšim (dievkam) rači išľi (Sedlice PRE); Ta vona še najračšej bavila u jarku (Brezina TRB)
L. un śe rad ukazuje (Terňa SAB) - je pyšný, namyslený
2. csl v 2. st. v spoj. so slovesom s väčším prospechom, resp. s menšou ujmou, výhodnejšie, znesiteľnejšie: Ten ťiež veľmi kceu̯, žebi som ľen račej šla za teho Franca (Sedl. Dubová DK); Rači zme sa pusťiľi za pencľami (Heľpa BRE); Račej ih ďaľej o_takej kaluže odohnau̯ (V. Lom MK); Ja raňej o hoďinu skuor staňem (V. Bielice TOP); Tag račej ňechaľi tú jalovičku do troh rokuov a potom hu pripusceľi (Podmanín PB); Tag on raččéj zmizol ottálto (Krakovany PIE); Dávau̯ mu pou̯ovic králofstviá, ale on že abi mu dau̯ račik peňíze za to (Jablonové MAL); Rači mi daj pokuj! (Remeniny GIR); Teraz doma ňepestujeme teľo, radňej kupujeme z dachtoroho drustva (Brezina TRB); Ta radňej ňeňesu drevo (Sobrance)
3. mať tendenciu, obyčajne, spravidla sa stávať: Té svetlé (zemiaky), té sa raďi roďiľi f čiernej zemi (Ležiachov MAR); Ot pencľóv rado brucho zbolí (Mur. Dl. Lúka REV); Ľekvar rat prihori (Dl. Lúka BAR)
4. v spoj. s podmienkovou morfémou by: chcieť, želať si: Oňi bi raďi prízď naspäť (Sučany MAR); Račej bi som sa bou̯ doma na dvore alebo humňe hrau̯ (Vráble); Rád bi som išov (V. Bielice TOP); On bi ho rada sťeu̯ (Svätoplukovo NIT); A už vajcá nemá (hus), už bi rada sedzet (Dl. Pole BYT); Bóv bi sa rada vimočev, ale teda nemohóv ništ spravit (Trakovice HLO); Rači bich su̯obodná ostau̯a (Hlboké SEN); Aľe ja bi rat koňe poprahac (Kokšov-Bakša KOŠ); Radam bi prišla, aľe som ňehodna (Ostrovany SAB)
L. čuo bi sťe raďi? (Hor. Lehota DK), co bi sce radzi? (Petrovany PRE) - čo si prajete?
F. rada bi jej ten hrob ja priľahla (Blatnica MAR) - chcela by som umrieť namiesto nej al. spolu s ňou
5. csl v spoj. so slovesom mať (v or, turč a vsl sa niekedy mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: Ja̋ veru rát kapustu (Bziny DK); Ja ľen takíh hosťí rada, čo sa sami ponuknú (Benice MAR); Najračej mali brendzovej haluške (Čelovce MK); Ňiegdo má raččej s friškím, slatkím sirom a ňiegdo z horkím sirom (V. Maňa VRB); Moja ňevesta je z Jablonového a ona má hrozňe rada meľence (Súľov BYT); Ale šak to nékerí ludé ráda majú (Ružindol TRN); Túto vísušku máme ráďi a ich ešče račich a necháme im piekňe ďekovat (Kopčany SKA); Ja ňebarz rada toto sadlo (Buglovce LVO); Tote pretpalňiki, to zme maľi najratši (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. má ho rád ako koza nuoš (Rim. Píla RS), má ho ráda, ked ho nevidzí (Zvončín TRN) - nemá rád, rada; rát ťa ako maška ftáška (Rim. Píla RS), má ho rád jako holub žitko (Bošáca TRČ) - veľmi rád
6. miest. v spoj. so slovesom vidieť mať citový vzťah k niekomu, ľúbiť, milovať: Ja̋ ťä, chlapče, rád viďím, no ďiefki ťi ňedám (Or. Biely Potok TRS); Ona ho barz rada viďí (Revúca); Pravda, aj vi hu rada viďíťe (Lapáš NIT); Marčuš, ja ce barz rad vidzim (Ostrovany SAB)
7. csl v spoj. so slovesom byť mať radosť z niečoho, tešiť sa: Som bola najračej, keď ďieťätko celí ďeň spalo (Žaškov DK); Rada som bola, že mám pokoj (Kráľ. Lehota LM); No tak son ja už bola rada, že son aspon tri kilo doňiesla (Lišov KRU); A mi zme, prádaže, boli velice ráda, že už nás prídu volat tancuvat (Kostolné MYJ); Mi zme boli ráda, že zme mali kúšček chleba (Vištuk MOD); On bóv hrube rada, že prišla (Lapáš NIT); Ta sme prišľi do vas, či sce nam tu radzi, či sce nam ňeradzi (Spiš. Štvrtok LVO); A mi už radzi buľi, bo śme znaľi, že nam priňeśe cukerľiki (Sokoľ KOŠ); Najračšej mi tag bula, ked mi sebe pošla do pivňici a mi sebe uľala slatkoho mľika (Brezina TRB)
8. vsl (v spoj. rád-nerád) proti svojej vôli, chtiac-nechtiac, voľky-nevoľky: Radzi-ňeradzi, z voza zrucujce a hibaj domu s kravami na pul voźe (Torysa SAB); Roboti ňebulo, ta davaj, rada-ňerada, spojil mi śe tu s troma Maďarami (Vranov); No ta rad-ňerad, muśiu̯ prejs (Sobrance); No ta rad-ňerat, vid nas tam na ňemecke komando (Brezina TRB)
II. spoj. priraď. csl iba 2. st. (v spoj. radšej - ako) vyjadruje vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: Ja si račej mľieko dám sadnuď a odhrejem, ako bi som tvaruoch kupovala (Ležiachov MAR); Raččej sa buďen doma válaď, jako bi so_mu mala iď robiť (Návojovce TOP); Kobe mi prišlo račej umrieťi, ako na ťem sobáš tajťi (Čelovce MK); Nag raši jie chľeba ako ovocinu (Vyš. Skálnik RS); Vejdzi račiej do kaluže jako do blata (Podmanín PB); Radnéj zostan takto, jako bi si si jeho uvázala na krk (Šípkové PIE); Já račig budem doma dva krumpole jest, lež bih biu̯a tadi ve Franciji (Kuchyňa MAL); Ja śe račej aňi žeňidz ňebudzem, jag bi som mal taku planu ženu dostac (Žakarovce GEL); Mi radňej toho veźňeme jak toho (Sobrance); Voľeľi bi mi rači dadz hlavu ocac, jak tag bic (Vranov)
III. čast.
1. iba 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s časticou keby al. ako súčasť rozkazu): Račej kej si už robila dačuo a ňestála! (Krivá DK); Račej ľen vi chojťe, veď mi poton povieťe, čo tan bolo! (Hont. Moravce KRU); Uš kebi som aj ja račiej bola zemrela! (Rosina ŽIL); Račiek príďiťe hňe_dzaránki (Čičmany ŽIL); Račiéj bich si ból dav zdraví zub vitrhnút (Bošáca TRČ); To take zunovane bulo, že to bula mi už ľem dagdze kraj šveta najračšej išla (Brezina TRB)
2. iba 3. st. hlavne, predovšetkým: Najračej sa dbalo o to, abi bolo (obilie) po_cuchin, aj po_cieňou aľebo na kominčoku (Lišov KRU)