Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prevrátiť -i dok.

1. otočiť z jednej strany na druhú, obrátiť: p. šaty;

pren. expr. p. do seba pohárik vypiť na dúšok

2. prevrhnúť: p. stôl

p. niečo hore nohami porozhadzovať; p. kabát navonok zmeniť presvedčenie;

nedok. prevracať -ia -ajú

// prevrátiť sa

1. otočiť sa z jednej strany na druhú, obrátiť sa: p. sa v posteli na chrbát

2. prevrhnúť sa, spadnúť: auto sa p-lo do priekopy;

nedok. prevracať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prevrátiť ‑i ‑ia dok.; prevrátiť sa

prevrátiť sa -ti sa -tia sa prevráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


prevrátiť -ti -tia prevráť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť sa prekotúľať sa prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sa pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť sa skrútiť sa skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sa postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa premeniť sa otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sa preonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiť otočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líceexpr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive očipoobracať pootáčať (postupne) • pootočiť poobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátilzvrtnúť skrútiť skrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniť premeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľaniezried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svetexpr.: preinačiť preonačiť: nik ho nepreinačí


prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť) • pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkáchprevrátiť preklopiť obrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohorazried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku

2. zámerne vyložiť nesprávne • prevrátiť preinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiťsfalšovaťexpr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosťzmeniť: zmení všetko podľa svojej vôleznetvoriť spotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznaniezdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezviskohovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citátfraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti narubypoprekrúcať poprekrucovať (postupne, viac vecí)


prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer • obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora)preklopiť: preklopiť cesto na doskupregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalejpoprevracať (viac vecí, viackrát)

2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy • prevrhnúť prevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vrátavyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopyhovor.: prekotiť vykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil!expr.: prekopŕcnuť prekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcolzried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekomzhodiť zvaliť zrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakolpresotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicuprevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranupoprevracať poprevŕhať (viac vecí, viackrát)


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúť ruchnúť rafnúť druzgnúť capiť capnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa skydať sa skotiť sa strepať sa skrochmeliť sa zmechriť sa sterigať sa steperiť sa zrepetiť sa zmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúť skopŕcať sa kopŕcnuť skopŕcnuť skoprcnúť koprcnúť sa skopŕcnuť sa vykoprcnúť sa skrbáľať sa skrbáliť sa skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sa zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúť žuchnúť šustnúť zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúť plesknúť pľasnúť pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sa rozcapiť sa rozčapiť sa natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa prevrátiť sa prevaliť saexpr.: vyvrátiť sa vykrbáliť sa vykydnúť sa vyvaliť sa vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadať pospadávať pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúť napadať spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršať spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť zrútiť sa zrúcať sa vyrúcať sa zboriť sa zosypať sa zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do sebakniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutínužiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačnopopiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popiliexpr.: prevrátiť (do seba) vsúkať (do seba) vysúkať vyzunknúť vydurknúť vylúpnuť vyhŕknuť vydúchnuť vyhltnúť vychlipnúť vyglgnúť vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihneexpr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dnavysŕkať vysrkať vysrknúť vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dnaexpr.: vystrebať vyslopať vychľastať vylogať vyglgať vylôchať vylúchať vydúchať vychleptať vychloptať vychľaptať vychlípať vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať vycicať vycucať vyťahať vytiahnuť vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať vydudaťexpr.: vycickať vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vínadopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť vínopovypíjať (postupne) • expr.: postrebať poslopať pochľastať pochleptať pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)

2. p. vpiť


zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiť preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť prepracovať pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiť prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiť prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniť obmeniť modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúť zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začarať začarovať vyčarať vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniť pozamieňať povymieňať popremieňať (postupne, viacero vecí)


zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiť zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiť otočiť stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiť zmeniť premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahatať zamedziť zmariť prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prevrátiť, -i, -ia, rozk. prevráť dok.

1. (čo, koho) preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú; otočiť, obrátiť: p. list, stránku v knihe; p. šaty, kabát; pren. Prevrátil do seba pol deci (Tat.) vypil na dúšok; ban. prevrátený sloj tektonickými pochodmi obrátený o viac než 90ř

p. niečo na žart urobiť z niečoho žart; p. niečo hore nohami urobiť zmätok, neporiadok; hovor. p. kabát zmeniť presvedčenie; p. niečo naruby prekrútiť;

2. (čo) priviesť k nejakej zmene, zmeniť, obrátiť: p. úmysly (Kuk.); Ja už svet neprevrátim. (Tat.);

nedok. prevracať, -ia, -ajú

|| prevrátiť sa

1. zmeniť polohu, obrátiť sa, otočiť sa: p. sa naznak, na chrbát;

2. prevrhnúť sa, obyč. vychýlením sa z rovnovážnej polohy: Z vysoko naloženého rebrovca, keď sa prevrátil, spadol mu syn. (Pláv.) S batohom som sa prevrátila. (Tim.)

3. (bezpredm. na čo, kniž. i v čo) premeniť sa, zmeniť sa: Veď sa azda svet neprevráti? (Tim.) nič sa nestane. Dobré môže sa prevrátiť v zlé. (Kuk.);

nedok. pravracať sa

prevrátiť dok.
1. csl, miest. zried. otočiť z jednej strany na druhú, obrátiť, pretočiť; obrátiť naruby: Sma̋vevaľi zme sa, že čuo maľi zemäňi v ňeďeľu na ňíce, v robotní ďe_naopak - prevráťiu̯ si a bolo (Záskalie DK); Kabád mi višeďiveu̯, mosím ho prevráťiťi (Návojovce TOP); Poton ho (seno) prevráťimo (Turíčky LUČ); Masko som najprf na jednej straňe pekňe pomali opražela, prevrácela na druhú stranu, a za šez-osem minúd bolo hotovo (Ďurčiná ŽIL); Ked jeden bog omlácili, dali rúčki, holki a dvá to prevrácili (Bučany HLO); Kisna sa potom prevrácí (Doľany MOD); prevracic śeno (Smižany SNV, Dl. Lúka BAR)
F. prevráťiť kabát (Čierna Lehota ROŽ) - navonok zmeniť názor, zásady, spojenectvo a pod.; prevrácid oči do nebies (V. Rovné BYT) - mimikou vyjadriť nesúhlas; sotvaj človeg oči prevrátí, šetko sa narubi obrátí (Trenč. Závada TRČ) - o rýchlej, prevratnej zmene; prevracidz reč (na druhe) (Haniska PRE) - dať iný smer rozhovoru, zmeniť tému; hlavu prevrátit (niekomu) (Jelšava REV) - poblázniť
2. hlbokým kopaním al. oraním obrobiť: Zem sa misí najdriou dobre prevráťiťi (Hont. Nemce KRU); F prevráťenej zemi sa šťepi velmo pekňe daria (Pukanec LVI); Prevráťili zme prieloch (Plášťovce ŠAH)
3. obrátením dostať von z nádoby, vyklopiť: Chlép sa prevrácev na lopatu, umev sa a posádzav (Trakovice HLO)
4. i neos. csl spôsobiť, že sa niečo prevalí, prevrhnúť: Mal poslabe koňe, ňevladaľi uťahnuď i skruťiľi ho do plaňe, vos prevraťilo (Ľavkovo TRS); Chto prevrátil tú taligu? (Slavošovce ROŽ); Takto bol (voz) nakloňení, u_som misľel, že ho prevráci (Rajec. Lesná ŽIL); Prevracel harčig a to mľeko śe po diľoh rosceklo (Gelnica); Na skilku možež raz-dva prevracidz vus (Dl. Lúka BAR); Koňe śe splašiľi, prevraciľi vus (Bracovce MCH)
F. tak śe haňbi, ja_ket kobila sanki prevraci (Dl. Lúka BAR) - veľmi; prevráťiťi hlavu (Vieska n. Žit. ZM) - spôsobiť závrat
5. expr. vypiť naraz, až do dna (obsah nádoby): Dau̯ pohár na hubu a prevráťeu̯ ho do seba (Návojovce TOP); Ale prevradz dospotku tot pohárik! (Rochovce ROŽ); Aj druhú štanprllu prevrátel, ale já son sa dorádela rozumu, flašu nepustela z ruki, na stvól nepoložela (Trenč. Závada TRČ); Na dúšek prevrácev do seba s toho žbánka a susedovi neostalo (Brestovany TRN)
6. expr. priviesť k zmene názoru, výpovede a pod., presvedčiť; skorigovať niečí výrok: Jeho teško prevráčíš, van si furd bude lem svojo duplikovač (Jelš. Teplica REV)
7. expr. uviesť do neporiadku (často pri náhlivom al. bezohľadnom hľadaní niečoho); uviesť do zmätku, chaosu: Uš som prevráťila ceľí kredeňec, a ťich furmičkou na pečeňia ňiet (Brezno); Oslopau̯ sa ten šibeňedz a prevráťiu̯ celej dom (Turie Pole MK); Šicko tu Ňemci prevraciľi (Sobrance)
8. zried. expr. zvíťaziť nad niekým v boji, premôcť, poraziť: Chlapci, darmo bojujeme, mi Ameriku, Angliju, Franciju neprevrátime (Likavka RUŽ)


prevrátiť sa dok.
1. csl, miest. zried. otočiť sa z jednej strany na druhú, obrátiť sa: Poton son sa akosi prevráťiu̯ a začau̯ som poštvornoški iz nadol g našim (Polerieka MAR); Streľiu̯ a kod ju (rybu) trafiu̯, iba sa prevráťila a navrh na voďe plávala (V. Lom MK); Ked mal hamuvat, zabol a vo_sa prevrátel (Val. Belá PDZ); Velice dobrá vec táto kanapa, lajsní nemá, neomína ma, aj sa teda lachčiéj prevráťín na bárkerí bok (Kľúčové TRČ); Na tem brehu, jag je vinohrat, sa nám naráz vós prevrácíl (Zvončín TRN); Mače spadlo do slami, uš śe ňeznalo ňijak prevracic, zostalo tam (Fintice PRE); Prevracil śe na druhi bog a spal daľej (Bracovce MCH); prevráťiť sa (Stožok ZVO)
F. rozum sa mu prevráťiu̯ (Podkonice BB) - zbláznil sa, zošalel; ten sa aňi ňeprevráťi (Stožok ZVO) - je veľmi lenivý
2. csl prevaliť sa, prevrhnúť sa: Jedno drevo zostalo na ľizňi, já som ho kcel posoťiď a ono sa mi prevráťilo na nohu (Vaňovka NÁM); Koretko podložiľi poľienkom, žebe sa ňeprevráťilo (Čelovce MK); Šturgnúl som ho do chrpta, že se hnet prevrátil (Roštár ROŽ); Naľiala plní bugrádž vodi - a či sa_ej ňeprevráťel? (Čičmany ŽIL); Prasa podu̯ožili, abi sa neprevráciu̯o na jeden bok (Štefanov SEN); Ked je vus plano naloženi, može śe prevracic (Dl. Lúka BAR); Jalovečki zme prahaľi do dreveneho jarma, temu bulo laskotno na karku - i človeka scahľi medzi sebe, i vos še prevracel (Kokšov-Bakša KOŠ); Prevraciľi śe z vozom do šancu (Stanča TRB)
3. uložiť sa na krátky (popoludňajší) odpočinok: Iďem sa troška prevráťiď a potom sa puojďem pozreď na jačmeň za humnom (Ležiachov MAR)
4. upadnúť do bezvedomia, odpadnúť, omdlieť: Najedno mi prišlo mlo, som śe prevracil dozadu, som omgľel (Niž. Hrabovec VRN); Dobre mi śe od hladu ňeprevracil (M. Zalužice MCH)
5. nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť sa: Ňeská je uš takí prevráťení svet (V. Bielice TOP); Tak se prevráčiv celí svet (Ploské REV)
6. zmeniť vierovyznanie, konvertovať: Oddánka sa mosela prevrácit, lebo jeho rodzičé nesceli krížné manželstvo (Bzince p. Jav. NMV)

prevracať, prevracovať p. prevrátiť


prevrátiť dk
1. čo preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú, otočiť, obrátiť niečo: revolubilis: prewrátny, čo se snadnó odwalit, prewrátit može (KS 1763); zem do ktereg seges neb sadis na gar, w gaseni prewrat (PR 18. st);
x. pren on svúj kepének prevráťil (BR 1785) zmenil svoje presvedčenie
2. čo prevrhnúť niečo (vychýlením z rovnovážnej polohy): diabel ten usylowal lodičku prewratiti (TC 1631); ty pak, abys umywadlo neprewratil, gak wčera (LaR 18. st)
3. koho, čo priviesť k zmene, zmeniť niekoho, niečo: tohoto synačka má prewratiti syn dewký, Izmahel (SK 1697); nihil est, qvod non possit depravari: wssecko sa može prewratiti na zlé (KS 1763); (Pane) zem srdca mého neplodnú a suchú prewrať na uródnú a poléwanú (BlR 18. st)
4. čo na čo preložiť niečo z jedného jazyka do nej. druhého: reddere aliqvid latine: nečo na latjnsky gazyk prewrátiti (KS 1763); prevracať, prevracovať ndk k 1: versare furcillis: seno obracatj, prewracatj (KS 1763); (zem) w mesycy brezne má sa nekolikrát prewrácati (SN 1772); k 2: Krystus kupce a prodawače z chramu wihnal, stolyce gegich prewracel (ŠV 1675); (Sirény) loď prewracagú (BN 1790); k 3: Židé mluwili: Krystus prewracy lid (SP 1696); (Pán) prevracuge pjssnich (PoP 1723-04); y oni (luteráni) Krysta zrazugu, kdiž včenj geho prewracagu (PE 1764); pren: diabel clowekowi rozum castokrate prewraca (MS 1758) balamutí, zavádza ho; k 4: reddo: na ginssy gazyk obracám, prewracám (KS 1763); prevrátiť sa dk
1. otočiť sa, obrátiť sa: gak se gest listek na druhu stranu prewratil (WO 1670)
2. prevrhnúť sa: kdy se rotthaus prewratil, dobytku ani čeledi zadneho urazku se nestalo (P. ĽUPČA 1566) zrútil sa; pes bežice prewratil se (ZVOLEN 1642)
3. zmeniť sa; obrátiť sa na inú vieru: s wiwoleným wywoleny budess a z prewraceným prewratiss se (SK 1697); (telo) zhnjge, na prach a na popel sa prewráty (BlR 18. st); prevracať sa, prevracovať sa ndk; k 1: circumvertor: obracám sa, prewracám sa (KS 1763); k 3: natura telesnostj gest, že skoro se w osskliwost prewracuge (MP 1718); nech sa wam newerno newidj, že gakožto hnitj mrtwych widjte a na popel prewracati se (BlR 18. st)

prewráťiť_1 prewráťiť prewráťiť_2 prewráťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

prevrátiť: →speex →vorbis
bolo prevrátilo a možno aj été renversés et peut-être
prevrátilo a možno aj strhlo renversés et peut-être précipités

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu