Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

roveň -vne ž. kniž. rovina (význ. 1): za riekou je široká r.

● kniž. byť, stáť na r-i s niekým, niečím mať tú istú cenu, hodnotu; stavať, klásť niekoho, niečo na r. niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť

roveň rovne rovní ž.

roveň p. rovina 1

rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň

2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2

roven, rovna, rovno príd. kniž. zastar. menný tvar k rovný (len v prísudku so sponovým slovesom byť): A uistil (som) ju bozkom svojho zraku, že nijak nie som roven kameňu. (Smrek)

roveň, -vne ž.

1. kniž. rovina: Chotár sa k východu vyrovnáva, za potokom je široká roveň, oráčiny, nerozorané medze. (Tal.) Tam v doline vidno ešte širšiu roveň a po nej tečie Váh. (Ráz.-Mart.) Šiel zasa cez hory a doly, rovne a lesy. (Dobš.)

● byť, stáť na r-i (s niekým, s niečím) mať tú istú cenu, hodnotu, vyrovnať sa niekomu, niečomu: (Mŕtvi) sú do podania nového revízneho spisu na rovni so živými. (Jes.); stavať sa, postaviť sa na r. niekoho, niečoho (niekomu, niečomu, s kým, s čím) vyrovnávať sa, vyrovnať sa v hodnote, cene, postavení, dôležitosti ap. niekomu, niečomu, s niekým, s niečím: Zbúrala staré múry medzi sebou a pánmi a postavila sa im na roveň. (Barč); stavať, klásť, postaviť niekoho, niečo na r. niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť, ohodnotiť niekoho, niečo s niekým, s niečím, pripisovať, pripísať niekomu, niečomu rovnaký význam, rovnakú dôležitosť: Zdalo sa, že tých dvoch na jednu roveň stavala. (Zgur.) Hádam nechceš stavať Žida na roveň Chaldejcovi. (Fig.)

2. arch. človek rovný druhému v určitom vzťahu (vekom, záujmami, vzdelaním ap.): byť (nebyť) niekomu r.; hľadať si r. (svoju r.); Mladý mladému hneď uverí, roveň k rovni sa hneď pripojí. (Kal.) Roveň svoju nenachodí nikde (Dobš.) seberovného.

roveň i rovňa ž.
1. rovný terén, rovina; rovné pole: Tu za starích časuof f takej rouňi bola hruška a šaďe bola iba hora (Hruštín NÁM); Mali zme cholvarek, tam bou̯a taka roveň a tam boli take drevene chau̯upki, chlievi pre kravi (Terchová ŽIL); Prešol som prez jareg na druhi bog a som višol na taku rovňu (Prakovce GEL); Najľepše poľo mal na rovňi (Hendrichovce SAB); Jak taka roveň calkom a visoke stromi a peruňi biju, to mocno ňebespečno (Čemerné VRN); roven (Bobrovec LM); roveň (Kanianka PDZ)
F. roveň jag dlaň (Studenec LVO) - rovina menších rozmerov
2. niečo primerané niečím schopnostiam Muzikanti ste, jak sa patrí, len vaše klarinéti sú ván roven neni (Skala TRČ)
3. niekto rovný druhému v určitom vzťahu (vekom, záujmami, vzdelaním, majetkom ap.) al. niečo rovnakej úrovne, rovnocenná bytosť, primeraná vec: Či si ti jemu roveň?! (Košťany n. Tur. MAR); Nájdi si takú, čo je na roveň ťebe! (Návojovce TOP); Čo som ti já roven?! (Lukáčovce HLO); Je mi roveň (Chrasť n. Horn. SNV); Ona ňebula jeho rovňi (Dl. Lúka BAR); Každi sebe hľeda svoju ruveň (Sveržov BAR); Vun moja roveň, mi u jednim roku narodzeni (Bracovce MCH) rovienka ž. zdrob. expr.: k 1 Ag (jeleň) vinšól z hvari na takú rovianku, ta som donho prasknúl (Revúca); Na té višné rovianke te budem šekat (Roštár ROŽ); Lepší gazdovié mali vác po rovience role (Dol. Súča TRČ); Skoro celá rola bóv brech, len na vrchu bola malá roviénka (Šterusy PIE); roviänka (Drienčany RS, Hrlica REV)

rovňa p. roveň

roveň
I. predl s G na úrovni, zarovno: mezitjm bolest wassj to negwjc wzňecuge, že po zaugetjch cestach, ktere k lesum do njchžto obidlenj swe gste preneslj, cesta aby rowen brehu morskeho zustala (PT 1796)
II. ž
1. rovina: planities: rowen, rownina (DSL 18. st)
2. rovnakosť, podobnosť:
F. nemať r. čomu nemať páru v niečom, nevyrovnať sa niečomu: Nabuchodonosor město Jerusalemské na hromadu kámenúw obratjl, spolu y s tým nadherným chrámem bozským, kterému swět rowen nemgel (PrW 1780)
3. mat rovnica: znak rownosty ge = klade sa mezy dwa rowne počty a wyreče sa skrz rowen 1 zlatý = 20 grossom (PrP 1780)
P. tpn Rowne ( 1471), Rownye ( 1475 Lednické Rovne); v Rovny (BUKOVINA 1544);

roven príd menný tvar k rovný (len v prísudku so sponovým slovesom byť): aequinoctium: den s nocy rowen rovnodennosť; nemo ejus in rem publicam merita assequentur: žádný mu w rozumě, w wymluwnosti rowen nebude, žádný ho nedosáhne (WU 1750); mladence, poczkeg, musiss ti esscze netzo wiceg wistat, nez tj nam budess rowen (CA 1780); obráť tehdy cílu tvého, hledej sobe iného, který tobe bude roven, i do stavu tvojeho (PV 18. st)