predok1 -dka mn. -ovia m.
1. príslušník toho istého rodu v min.: jeho p-ovia pochádzajú z Liptova
2. príslušník toho istého národa v min.: jazyk – dedičstvo p-ov
predok2 -dku m. predná časť, strana niečoho, op. zadok: p. domu, auta, tela
predok -dku pl. N -dky m. (predná časť niečoho)
predok -dka pl. N -dkovia m. (človek)
predok1 príslušník toho istého rodu al. národa v minulosti • ded: tu žili naši predkovia, dedovia • kniž. otec (obyč. v mn. č.): dedičstvo našich otcov • praded (dávny predok) • praotec (dávny mužský predok) • pramatka • pramať • pramater (dávny ženský predok)
predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domu • priečelie • front • fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca • prova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla
predok1, -dka, mn. č. -dkovia m. príslušník toho istého rodu, rodiny al. národa v dávnej minulosti: Moji predkovia pochodili z Turecka. (Ráz.) Bohvie po ktorom svojom predkovi zdedil nepokojnú krv. (zúb.) Šetrite reč, to dedičstvo, tú pozostalosť predkov. (Hviezd.) Sloveni, predkovia dnešných Slovincov. (Škult.)
predok2, -dku m.
1. predná časť, predná strana predmetu al. veci; predná časť nejakého priestoru: p. domu, voza, vlaku, tela; p. člna (Heč.); p. vozíka (Taj.); Začínam pliesť predok (svetra). (Bedn.); p. dvora; Na samom predku bývali starí. (Tat.)
● hovor zastar. viesť p. vynikať v niečom: Pri rozhovoroch viedli predok Baláž a Galuška. (Záb.)
2. ban. pracovisko pri razení vodorovného, ukloneného al. strmo uloženého banského diela
predok1 m. 1. príslušník niektorej z predchádzajúcich generácií toho istého rodu al. národa: Naši pretkova̋ splácaľi, dávaľi do Orafskeho Podzámku takuo jako daň (Čimhová TRS); Naši pretkovia dávaľi ďežmu od zbožia grófovi Pálfimu (Jalovec PDZ); Tag už iba nak spia f pokoji naši pretkovia (Lešť MK); Ná trochu aj rodine zme boli, společních pretkóv zme mali, já neviém, detkóv, tušín tí boli brati (Kľúčové TRČ); Bili naši pretkové tam v bori usadzení na takém vŕšku, ale nemieli tam dobréj vodi (Kuklov MAL); Naši pretkové tí mašini tahávali z rukáma (Ružindol TRN); To mi od naših pretkov zdzedzičiľi, to je dzedzina, a na Šarišu je už valal (Markušovce SNV); To už našo pretkove taki jedzeňa variľi (Bánovce n. Ond. MCH) 2. kto chodí priať, vinšovať, koledovať v predvečer sviatku: Dneskáj chodzili ci pretkové jaksik skoro (Jakubov MAL)
predok2 m. 1. csl predná časť, predná strana niečoho: Predog (nohavíc) bou̯ vicifrovaní a na bokoh bola zeľená stuha (Párnica DK); Prečo je ťen predog na putňi takí zabrízgaňí? (Pukanec LVI); Predog voza sä mi dolámau̯ (Kokava n. Rim. RS); Vzatku to máž modz naložené, kej pójdzeš chitrejšie, mohlo bi ci to nadvihnúc predek (Tŕstie ILA); Ked biu̯o pozapúščané, potom sa ten predeg a zadek (voza) postahovau̯ (Hlboké SEN); A abi ból aj predek pekní, tak tam sa ešče pripínala mašla ze strapci (Zvončín TRN); Predeg a zadeg voza buľi spojene, to śe volala rozvora (Nemešany LVO); Zapňi sebe predek, taki chodziš, ja_kebi śi bul sluti! (Terňa SAB); Ta co śi robila, že maš cali predok taki zamurcani? (Bracovce MCH) L. predog na zadok (Bracovce MCH) - naopak (obyč. o oblečenom odeve) F. ukázať predok (Benice MAR) - byť príkladom; viedou̯ predok (Zázrivá DK), vedze predek (Studenec LVO) - bol, je vpredu, vedie ostatných a) po nejakej trase b) príkladom istej činnosti; mosíž nán predeg zavésci (Bošáca TRČ) - začať (prácu, spev, tanec a pod.); vezmúď na predok (Revúca), zát na predek (Lukáčovce HLO) - vypočúvaním niekoho zistiť pravdu; chraň sa konského zatku a ženského pretku! (Kátov SKA) - žart. všetko si vyžaduje istú opatrnosť 2. predná časť voľného al. uzavretého priestoru: Pajte male boke muruvanej a predog a zadok, to bole ľem vráta (Čelovce MK); Žena vede dome predek (Bošáca TRČ); Tu zhoreli domi, volakeré zhoreli aj pretki, aj humná, šecko zhorelo na capart (Ružindol TRN); Totu staru chižu iśče muj dzedo budovaľi, a tot predog už muj vnuk (Ložín MCH) 3. tá najlepšia, najkvalitnejšia časť, kus a pod.: To je samí predok - pozatku aňi tu ňeňi (Poluvsie PDZ); Keď vimágau̯, vidláviu̯ predog medu, pozadok páľiľi na medovicu (Žemberovce LVI); predok (Lipt. Trnovec LM, Sučany MAR) 4. produkt úvodnej fázy destilácie obsahujúci priveľa škodlivých látok: Ešťe ťieklo tuhuo ako oheň, len čo som predog otťiáhó (Prochot NB)
predkový p. predok
predok1 [-ok, -ek] m 1. príslušník toho istého rodu (v predchádzajúcich generáciách): vplne zgednani vczinili ze wsseho diedicztwi a statkuow gegich przedkow (ŽK 1493); otecz tehoz mladencze Mjchala y predkowe geho zde se zachowawagi cztne a chuzlytebne (ORAVA 1574); tu pažit newyem abi užywal pan Andraš Szulowský ani geho predkowia (HRADNÁ 1632); od pana Gyurki Benedeka od predkow zustaly statek (KRUPINA 1633); Palko Rakowszky y geho predkowga (ONDRAŠOVÁ 1732); pata čzastka gest od predkow (D. OTROKOVCE 1750) 2. príslušník toho istého národa, príslušník predchádzajúcich generácií: predkowe aneb rodycžowye nassy toto vstanowily (L. TRNOVEC 1563); ssteliare nas ponižene prosilj, abychme gym znowu poradek anebo artikule, kterežto y gich predkowe zachowawali, widali (CA 1585 E); mi w takowych vskostech sme tež postaweny, w yakoweg sotwa y nassy predkowe postawenj byly (RUŽOMBEROK 1606); žadnemu richtarowi nebude sloboda starodawne wecy od predkuw prweč naridene ginač premienaty bes dowoleny panskeho (KLÁŠTOR p. Z. 1733); naši pretkovja po kupectvi do Moravy a Sliezska prevažaice rozličnu parteku vyživeni mali (BELUŠA 1783 CM); čo dobrého móhlo od predkuv naších k nám prijiťi bez kníh? (BR 1785) 3. predchodca niekoho: my spolubratry služby wskazugeme wssem predkom nasseho remesla (CA 1698)
predok2 [-ok, -ek] m 1. predná časť, predná strana (niečoho): ssubka czerna azametowa, wnuter kunamy podssita, predky sobolom (H. MIČINÁ 1572); obogek zlaty tkany geden a geden ssyty, oba na rukawcze okolo hrdla y s predky zlatymy (H. MOTEŠICE 1580); zatky zhoreli humná a šopi, a predky obránili na ssetkých domgech (P. ĽUPČA 1617 E); wos, na kterem hlawy wssecky su okowane, zadek okowany, ale predek bosy (LEDNICA 1721); prova: predek ssyfa; capsus: hintowny aneb wozny predek, kde wozár sedi (KS 1763); predek loďi nepratelskeg kwjtkamj priozdobenj bil (PT 1796) 2. predná časť voľného al. uzavretého priestoru: Balaz Jarota wyznal, ze prodal gest panu Matiegowi Gasspariczowi puol domu sweho, to gest predek wsseczek ze wssemy prislussnostmy, ktera su na predku (S. ĽUPČA 1551); predek od uhla piwowarneho až do cesty dostal se pany Borczycky Judite (BOLEŠOV 1653); na samom predku ten klat nawaleny na pyle bol (DRAŽKOVCE 1784) 3. predná časť tela: thorax: predek (VTL 1679) hrudník; zagačj predek wareny (ŽILINA 1693); hospodin se od strachu wsseczka trasla, maler pak powstal odtud, zadelal si predek z mentekem a possel ke stolu (SKALICA 1699) ohanbie L. carpus: ruki predek, kde se dlaň od ruki začjná (KS 1763) zápästie; p. hrdla a. hrtan: jugulum: predek hrdla (VTL 1679); b. hltan: faux: predek hrdla (AP 1769) 4. čo je prvé, na začiatku, začiatok (niečoho): welmi richle bežal ku pacholikum a predek pruwodu sem y tam prebehawal (SK 1697); (zvieratá) rozumu se neuzjwagi a kdiž neco počinagj we wecech swych, aňy predek, aňy zadek rozumem predchytawat nemohu (PP 1734); caput: hláwa, kapitola, predek (KS 1763); podpisugem gjž konec Ruzsje, ale zase začnem predek Borussje (KCS 18. st) L. anteeo: predcházám, predek wedem (KS 1763) idem na čele, vpredu 5. voj predná časť voj. útvaru, predný voj: draby a chudi lyde hnedky za nymy (Turkami) yšly a predok gym rozbyly a weznow od nych zasz wzaly (ZVOLEN 1575); kdy bitwa ma státi, bywa wogsko zssikowane a delene na čelo (:predek:), tyl (:zadek:) a krydla (:stranj rohy:) (OP 1685) 6. čo je prvé, najlepšie, najvýhodnejšie: nema any cechmistr w kupowany a w prodawany weczy swich obzwlastny predek a slobodu sobe pripisowaty (CA 1674); wezmy predek paleneho (LR1 17. st) čo sa vypáli prvé, najsilnejšie; abi sme y my z darmy Panu Bohu se wdiačili, gemu prwotinj a predek, ne pozadek obetowalj (MS 1758); summatus: predné pánstwj, nagwyžssy moc, predek; praerogativa: predek, hodnost (KS 1763); mnjchum užitečnegssé gest žádnú hodnost a predek newihledáwati (VP 1764); x. pren rodičowe ti, kteri ditki swe k nepoctiwim tancom nutia, sami predek gim ukazugu (MS 1758) sú im príkladom L. mať p. a. byť prvý, stáť na čele: žaden s nich nechtel byti poslednj, ale každy chtel predek myti (SP 1696); cyrkew rjmská wždycky predek a wrchný moc měla (PW 1752); praesum: predek, wrchnost mám (KS 1763); b. pred kým, medzi kým, k čomu mať prednosť pred niekým; práv mať prvoradý nárok pred ostatnými: w sude ze wssech ginych swedkow, kdo widel, ma predek (GV 1755); jestli (Slováci) mé pustatiny celé aneb jen častky z nich do arendy budu chceti vzíti, prede všemi predek budu míti (s. l. 1784 E); ti dáš wíc dáruw? Pred wšemi máš ti predek (BE 1794); mezi krwními predek magú roďiče (BN 1796); on ma k tomu predok a gemu pryslucha (vinica) podle dedictwa (PUKANEC 18. st); držať p. (o človeku) byť na poprednom mieste (v nej. činnosti): predek drzy Damascenowe, kterež (slivky) z Syry do Benatek giž wisussene prinassegi (MT 17. st); viesť p. byť na čele, viesť niekoho: familiam duco: predek wedem (KS 1763); zásluha poddaných množj se gak z nedostatkúw, tak z prospechúw tych, které predek wedú (BlR 18. st); dať, dávať, nechať p. komu uprednostniť, uprednostňovať niekoho: priores partes alicui tribuere: ňekomu predek dati (KS 1763); manželka mosý manžely wždicky we wssem, co neni proti Bohu a dobrjm mrawum, predek ňechat (SlK 1766-80); my ewangelicy obecnemu lidu w powolowanj predek nedawame (CS 18. st); predkový príd nachádzajúci sa vpredu, predný: Balaz Jarotha oswobodil sobe w predkowem budowany platcz za zriedlem piwnicznym, to gest spizernu y komoru; swobody pan Matiey (predal) Gassparicz Zongorowi predek wssecek, krom spizerni a komory y platcz na predkowym budowany (P. ĽUPČA 1551; 1552)