margo -a márg s. okraj (význ. 2): široké, úzke m., poznamenať si na m.;
pren. na m. niečoho poznámka k niečomu
margo -ga márg s.
margo -ga márg s. ⟨lat.⟩ ▶ vonkajší voľný okraj tlačenej al. rukopisnej strany, kde sa pôvodne písali poznámky k textu: dolné m.; opravovať tlačové chyby na margu rukopisu; písať si ceruzkou poznámky na m.; na horných margách malo byť príslušné písmeno abecedy, nie opakovaný názov knihy ◘ fraz. [povedať, uviesť, poznamenať] na margo niečoho stručne a adresne sa vyjadriť k téme, k problému
margo -a s. ‹l›
1. okraj strany v knihe, listine a pod.; pren. na m. niečoho pripomienky, poznámky a pod. povedané mimochodom, kuso o jednotlivostiach, okrajovo, ale adresne
2. bot. zvyšok nezhrubnutej blany na strednej lamele (čepeli) dvojbodky
margo p. okraj 2
okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • kraj • pokraj • zried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesa • periféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska
2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti
margo, -a, márg str. voľný okraj tlačiva, rukopisu, záložka na obálke knihy: poznámky na m-u; široké m.
● na m. niečoho poznámky, pripomienky k niečomu (obyč. v umeleckej kritike)