Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyčítať¹ -a dok.

1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

● v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

nedok. vyčitovať¹

vyčítať² -a nedok. i dok., vyčitovať² nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť; kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností; do smrti si to bude v.