utíšiť -i dok.
1. upokojiť, uchlácholiť: u. plačúce dieťa, u. pobúrenú verejnosť, u. vlastné svedomie
2. spôsobiť skončenie niečoho, zamedziť, zastaviť; zmierniť: u. vravu, hádku, u. hlad; liek na u-enie bolesti;
nedok. utišovať
// utíšiť sa
1. stíchnuť (význ. 1), zatíchnuť, upokojiť sa: pacient sa u-l
2. prestať (význ. 2), utíchnuť; zmierniť sa: rozruch sa u-l; vietor sa u-l;
nedok. utišovať sa