dvíhať -a nedok.
1. niečo chytené dopravovať vyššie, zdvíhať: d. poleno na plece, dieťa na ruky; d. bremeno škripcom, žeriavom; nikto ned-a telefón; d. pohár i fraz. pripíjať
2. dávať (časť organizmu) do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať: pes d-a labky; d. ruky pred seba, nad hlavu (pri cvičení); d. oči pozerať dohora; d. hlavu i fraz. a) získavať sebavedomie b) stavať sa na odpor; d. prst vztyčovať i fraz. karhavo hovoriť
3. brať (niečo spadnuté) z povrchu niečoho, zdvíhať: d. klobúk zo zeme, papier z dlážky; d. raneného spod bicykla
4. spôsobovať zvýšenie, zvyšovanie (počtu, množstva, úrovne ap.): d. ceny, nájomné zvyšovať; dažde d-jú hladinu rieky
5. zlepšovať, povznášať, zdokonaľovať: d. vzdelanostnú, hmotnú úroveň, d. výrobu
● d. ruku proti niekomu (chcieť) udrieť; d. ruky k niekomu úpenlivo prosiť; kniž. d. (svoj) hlas proti niečomu protestovať; expr. až ho tak d-a je pobúrený;
dok. dvihnúť -e -ú -hol
// dvíhať sa
1. dostávať sa do výšky, dohora, zdvíhať sa, stúpať, op. klesať: lietadlo sa d-a; voda v rieke sa d-a; z doliny sa d-a hmla
2. (o časti organizmu) dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať sa: ruka chorého sa začala d., oči sa d-jú k povale; pošliapaná tráva sa začína d.
3. vstávať (s úmyslom odísť), zdvíhať sa: d. sa zo stoličky, d. sa na odchod; kŕdeľ holubov sa d-a vzlieta
4. výškou vyčnievať nad okolím, týčiť sa, vypínať sa, čnieť: na horizonte sa d-a bralo, hrad
5. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: d-a sa víchor, hrmot; povstanie sa d-a
6. kniž. stavať sa na odpor, búriť sa, protiviť sa: roľníctvo sa d-lo proti pánom; d. sa na odpor
7. dosahovať vyššiu úroveň, zlepšovať sa, rásť: životná úroveň sa d-a; príjmy sa d-jú
● žalúdok sa mu d-a je mu zle;
dok. dvihnúť sa