vypitý -tá -té príd.
vypitý príd. hovor. u ktorého, na ktorom sa prejavujú príznaky častého al. nemierneho požívania alkoholu, prepitý: v. človek (Tim., Jégé); v. hlas (Vaj., Jil., Fr. Kráľ); v-é oči (Vaj.); v. nos (Dobš.)
vypitý príd vyprázdnený pitím: epotus: wypity; exantlatus: wypity, wypogeny (KS 1763); víno ze suda všecko vipité štestí znamená (BR 1785)