rata cit. (reta) strsl, miest. zsl i vsl zvolanie vyjadrujúce volanie o pomoc: Rata, ľuďá, rata, ňižňi koňiedz horí, uťekajťe! (Zábrež DK); Reta, horí! (Prievidza); Volala „beda - reta“, ale každí sa báu̯ iď do tej velkej vodi (Návojovce TOP); Rata ľuďia, rata! (Tek. Trsťany LVI); Rata, ľiďe, horí mi don! (Kokava n. Rim. RS); Vibehva na dvor a čo jej len hrdvo stačevo kričeva: „Ľuďia boží rata, ratááá“ (Lysica ŽIL); Reta, luďé, zabije ma! (Bošáca TRČ); Reta, ludé, stodola horí! (Zvončín TRN); Rata, ľudze, ratujce! (Bracovce MCH)
rata1 ž. (reta)
1. csl pomoc, záchrana, v spojeniach so slovesami volať, kričať a pod. (na ratu, o ratu, za ratu, na raty): Kričau̯ na rati od bolesťi (Bobrovec LM); Kričau̯ na ratu (St. Hory BB); Na retu kričala, boľaz mala, ako kot kolika morduje (Čelovce MK); Krišel na ratu, a nichto mu néšól pomohnút (Roštár ROŽ); A nevládala donútra sa dostat, poležácí postonávala, skuvínala tam, potom aj na ratu kričala (Trenč. Závada TRČ); Kričáv, jak kebi ho drali, a volav o retu (Šípkové PIE); Ej, bili vám ho a to chlapčisko na retu kričelo (Myjava); A to šicke ucekaľi o_toteho ohňa a na rati volaľi (Žakarovce GEL); No ta un kričel na rati, a chlopi ho ňečuľi, bo buľi pri hašpľu (Vranov); Kričel na ratu (Lastomír MCH)
L. (kričau̯) na živú retu (Brodské SKA), (žgravela) na žive rati (Torysa SAB), (voladz) na žive rati (Studenec LVO) - naliehavo, zúfalo; na rati treba (chľib visadzac) (Studenec LVO) - súrne, rýchlo
2. starosť, ťažkosť; bieda: Torí chlab ňebou̯ od mankinej sukňe preč, tomu bola reta na vojančiňe, s tím bola reta veľikánska (Kanianka PDZ)
rata3 ž. voj. ľudový názov malého ruského stíhacieho lietadla, ktoré sa používalo počas 2. sv. vojny: Ale potom doleťeli rati, šak tu je aj strelené, aj na mój dvor, len taká kúrava sa stala (Hor. Obdokovce TOP); Posleňňí frontoví tídeň rati u nás strélali každí ďeň (Lapáš NIT); Leceli tí rati, já som si lehla za paseku a do žihlavi (Zvončín TRN); A teda ti rati létali furt, zas to zasáhlo u nás (Skalica); No a idzeme sebe na takej bidarki o dvoch koľeskoch a naraz ľem priľecela ruska rata a mi aňi še ňezdohadaľi a už začala na nas štriľac (Brezina TRB)
ráta ž.
1. čiast. strsl i strnitr suma, ktorou sa postupne spláca dlh, splátka: Já to buďem každí pou̯rok splácaď na ráťi (Mur. Lehota REV); Kúpil som bicikel na tri ráti (Rochovce ROŽ); Ledvá rátu viplaťev (V. Bielice TOP); Prvú rátu uš máme viplacenú za mašinu (Červeník HLO)
2. povinnosť zaplatiť splátku v nejakom termíne: Ňeviem, ako buďe s ťebou, ket príďe ráta (Jelenec BB)
3. čiast. strsl, miest. zsl medzami vyčlenená časť ornej pôdy, roľa, lán: Celá ráta bola zasiata ľanom (Sučany MAR); Hrešiu̯, že je ráta samí skärok (Mošovce MAR); Načo sú mu toľké ráti, kedz ňemá dzecí? (Papradno PB); Taká ráta burgine a šetko višlo navnivoč! (Bzince p. Jav. NMV)
4. stržit množstvo nejakej hmoty al. látky rozloženej na povrchu, vrstva: A ket to (omietka z ílu, slamy a pliev) usklo, potom sa dala druhá ráta a po dvoh mesiacoch sa taká istá zem a slama rozrobila a viložila sa zas treťia ráta (V. Maňa VRB); Na to (vrstvu kapusty) sa dá bopkoví list, čierne koreňie aj hrebíčkov do jennej ráti (V. Maňa VRB)
rata2 ž. i raty ž. pomn. (reta) zried. zakrivený koniec zvlačí na saniach: Saňe majú na konci rati (Bziny DK); rata (Čimhová TRS); reta (St. Turá NMV)
raty p. rata2
reta p. rata, rata1, rata2