Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rata

I. -y rát ž. hovor. pomoc, záchrana: kričať volať o, na r-u; už mu niet r-y

II. cit. vyj. volanie o pomoc: ľudia, r.!

rata raty rát ž.

rata cit.

pomoc¹ 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, raty • zastar.: spomoženie (Timrava) • napomoženie (Kukučín) • posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilu • podpora: dostať morálnu, finančnú podporu • poľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobou • výpomoc (občasná pomoc): susedská výpomoc • asistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii

p. aj podpora 2

2. p. záchrana 2

pomoc² vyjadruje volanie o pomoc • pomóc • pomóóc • rata: Pomoc! Rata! Ľudia, topím sa!

ráta p. splátka

rata¹ p. pomoc¹ 1, záchrana 2

rata² p. pomoc

splátka suma, ktorou sa po častiach, obyč. v pravidelných lehotách spláca dlh: splácať pôžičku v mesačných splátkach • zastar. ráta: dnes zaplatil poslednú rátu

záchrana 1. zabránenie smrti, zničeniu: záchrana topiaceho sa; záchrana oblasti ohrozenej infekciou • kniž. záchova: záchova života (Figuli)

2. vyslobodenie z ťažkého položenia: záchranu videl v úteku • spása: hľadať u niekoho spásu • vykúpenie: smrť bola preňho vykúpením • pomoc: prísť niekomu na pomoc • hovor. rata: volať na ratu

ráta, -a, rát .

1. zastar. splátka, čiastka; lehota: Prišlo platiť tretiu rátu daní. (Taj.) Dnes ráno niesol ostatnú rátu richtárovi. (Kuk.); pren. Juro splácal prvú rátu za zaucho. (Heč.)

2. nár. čiastka, diel pozemku, roľa: Mlátia na velikej ráte. (Ráz.) Matej Jakub kosil ďatelinu na svojej ráte neďaleko úpustu. (Jes.)

rata¹ cit. hovor. zvolanie používané pri volaní o pomoc; pomoc!: Rata, ľudia, pomoc, ratujte nás, topíme sa! (Zgur.) Zlodeji, zbojníci — rata! (Kuk.)

rata², -y ž. hovor. pomoc, ratovanie (obyč. v spojeniach kričať, volať, prosiť ap. na ratu, o ratu, na raty): Pre starčeka raty nenie. (Sládk.) Niet pre toho raty. (Botto) Kričí, na ratu reve. (Karv.) Dievčatá volali na ratu. (Vans.) Vyvliekla sa na ulicu a kričala o ratu. (Švant.) Paľo tak zbil Katu, že kričala na raty. (Skal.)

rata cit. (reta) strsl, miest. zsl i vsl zvolanie vyjadrujúce volanie o pomoc: Rata, ľuďá, rata, ňižňi koňiedz horí, uťekajťe! (Zábrež DK); Reta, horí! (Prievidza); Volala „beda - reta“, ale každí sa báu̯ iď do tej velkej vodi (Návojovce TOP); Rata ľuďia, rata! (Tek. Trsťany LVI); Rata, ľiďe, horí mi don! (Kokava n. Rim. RS); Vibehva na dvor a čo jej len hrdvo stačevo kričeva: „Ľuďia boží rata, ratááá“ (Lysica ŽIL); Reta, luďé, zabije ma! (Bošáca TRČ); Reta, ludé, stodola horí! (Zvončín TRN); Rata, ľudze, ratujce! (Bracovce MCH)

rata¹ ž. (reta)
1. csl pomoc, záchrana, v spojeniach so slovesami volať, kričať a pod. (na ratu, o ratu, za ratu, na raty): Kričau̯ na rati od bolesťi (Bobrovec LM); Kričau̯ na ratu (St. Hory BB); Na retu kričala, boľaz mala, ako kot kolika morduje (Čelovce MK); Krišel na ratu, a nichto mu néšól pomohnút (Roštár ROŽ); A nevládala donútra sa dostat, poležácí postonávala, skuvínala tam, potom aj na ratu kričala (Trenč. Závada TRČ); Kričáv, jak kebi ho drali, a volav o retu (Šípkové PIE); Ej, bili vám ho a to chlapčisko na retu kričelo (Myjava); A to šicke ucekaľi o_toteho ohňa a na rati volaľi (Žakarovce GEL); No ta un kričel na rati, a chlopi ho ňečuľi, bo buľi pri hašpľu (Vranov); Kričel na ratu (Lastomír MCH)
L. (kričau̯) na živú retu (Brodské SKA), (žgravela) na žive rati (Torysa SAB), (voladz) na žive rati (Studenec LVO) - naliehavo, zúfalo; na rati treba (chľib visadzac) (Studenec LVO) - súrne, rýchlo
2. starosť, ťažkosť; bieda: Torí chlab ňebou̯ od mankinej sukňe preč, tomu bola reta na vojančiňe, s tím bola reta veľikánska (Kanianka PDZ)

rata³ ž. voj. ľudový názov malého ruského stíhacieho lietadla, ktoré sa používalo počas 2. sv. vojny: Ale potom doleťeli rati, šak tu je aj strelené, aj na mój dvor, len taká kúrava sa stala (Hor. Obdokovce TOP); Posleňňí frontoví tídeň rati u nás strélali každí ďeň (Lapáš NIT); Leceli tí rati, já som si lehla za paseku a do žihlavi (Zvončín TRN); A teda ti rati létali furt, zas to zasáhlo u nás (Skalica); No a idzeme sebe na takej bidarki o dvoch koľeskoch a naraz ľem priľecela ruska rata a mi aňi še ňezdohadaľi a už začala na nas štriľac (Brezina TRB)

ráta ž.
1. čiast. strsl i strnitr suma, ktorou sa postupne spláca dlh, splátka: Já to buďem každí pou̯rok splácaď na ráťi (Mur. Lehota REV); Kúpil som bicikel na tri ráti (Rochovce ROŽ); Ledvá rátu viplaťev (V. Bielice TOP); Prvú rátu uš máme viplacenú za mašinu (Červeník HLO)
2. povinnosť zaplatiť splátku v nejakom termíne: Ňeviem, ako buďe s ťebou, ket príďe ráta (Jelenec BB)
3. čiast. strsl, miest. zsl medzami vyčlenená časť ornej pôdy, roľa, lán: Celá ráta bola zasiata ľanom (Sučany MAR); Hrešiu̯, že je ráta samí skärok (Mošovce MAR); Načo sú mu toľké ráti, kedz ňemá dzecí? (Papradno PB); Taká ráta burgine a šetko višlo navnivoč! (Bzince p. Jav. NMV)
4. stržit množstvo nejakej hmoty al. látky rozloženej na povrchu, vrstva: A ket to (omietka z ílu, slamy a pliev) usklo, potom sa dala druhá ráta a po dvoh mesiacoch sa taká istá zem a slama rozrobila a viložila sa zas treťia ráta (V. Maňa VRB); Na to (vrstvu kapusty) sa dá bopkoví list, čierne koreňie aj hrebíčkov do jennej ráti (V. Maňa VRB)

rata² ž. i raty ž. pomn. (reta) zried. zakrivený koniec zvlačí na saniach: Saňe majú na konci rati (Bziny DK); rata (Čimhová TRS); reta (St. Turá NMV)

raty p. rata²

reta p. rata, rata¹, rata²

rata [ra-, re-]
I. ž nem pomoc, ratovanie: w sobottu slawne mesto Banske Bystricy haydusi Redayho wipalili, hrozili se, že budu mstiti cysarssti a že ta potahnu na retu, což snad Baloni byli by y učinili (RUŽOMBEROK 1605); prepelicku my kočka zamoryla, a tak prosim o spomoženy, ratu (ORAVA 1654); dobre znamo, že se velke nebezpečenstvi v hore trafuge, jak pri voze, tak take i hovadku rety by se nemohlo dati (ZUBÁK 1760 LP); suppetiatus: pomoc, réta (KS 1763)
L. kričať, volať na r-u volať o pomoc: trapenj z trapenjm nepridaweg, ale s pomahanjm umenšug, kdi na retu wolagj (KoB 1666); Joannes Šulkowsky slyssel w postelj giž odpočcžiwagicze, že by na retu Molitoriska wolala (KRUPINA 1691); swedkowya na ratu kričaly (PRIBYLINA 1772); geden wogák, remeslu ssewčowskému wyučeny, když pracowal, ani slowjčka nepromluwiw, ze stolice zpadl, geho towaryssi na retu wolali (TiS 1788)
II. cit nem zvolanie o pomoc, pomoc!: (Gemellya) na zem spadol a tam za dobru chwilu ohlusseny ležal, ktereho swedkowa tam widicze zahlusseneho, wibehla pred kasstiel, wolagicze: Reta, reta, Gemellyn zabity (MOŠOVCE 1734)