Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

príroda -y ž.

1. súhrn všetkých vecí a javov na svete, kt. nevznikli zámernou ľudskou činnosťou: živá, neživá p.; človek pretvára p-u; filoz. svet, skutočnosť, realita

2. voľná krajina mimo ľudských obydlí: ísť na prechádzku do p-y; ochrana p-y; škola v p-e v rekreačnom stredisku, zotavovni ap.

3. prirodzená povaha, prirodzenosť: je od p-y slabý;

prírodný príd.

1. k 1, 2: p-é bohatstvo, p-é javy, p-é zákony; p-á rezervácia; p-é vedy

2. prirodzený (význ. 2), op. umelý: p. ľad; p. hodváb zo surovín živočíšneho pôvodu; kuch. p. rezeň neobalený

prírodný -ná -né 2. st. -nejší príd.

neupravený 1. ktorý neprešiel (potrebnou) úpravou (op. upravený) • surový: neupravená, surová koža, neupravené, surové mäso (op. varené, pečené a pod.) • prírodný (v pôvodnom stave; bez zásahu človeka): jesť zeleninu v prírodnom stave; kúpať sa v prírodnom jazere • divý • neregulovaný (človekom nezmenený): divý, neregulovaný tok rieky

2. ktorý je v neporiadku; ktorý má v neporiadku zovňajšok (op. upravený): neupravená fasáda domu; neupravená žena • hovor.: neobriadený • neoriadený: neo(b)riadená chyža; neo(b)riadená gazdiná • expr. neohrabaný • hovor. expr.: neogabaný • rozgajdaný • rozlajdaný (neporiadne oblečený): neohrabaný zovňajšok; neogabané, rozgajdané deti • strapatý • neučesaný • postrapatený • rozkuštraný • rozkuštrený • rozmetaný (ktorý nie je upravený česaním; ktorý má v neporiadku vlasy; op. učesaný): strapaté, neučesané, postrapatené vlasy; večne strapatá, neučesaná dievčina; rozkuštrená brada • nár. rozdrchlaný

organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, príroda • ústrojný (op. neústrojný): ústrojné látky • prírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivo • živý (op. neživý): živé tvorstvo

2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúry • prirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho

3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca

prírodný pochádzajúci z prírody • kniž. naturálny: prírodné, naturálne produkty; kozmetika na báze prírodných, naturálnych látok • prirodzený (op. umelý; syntetický): prírodné, prirodzené farbivo; prírodný, prirodzený kaučuk • hovor. neškolený: neškolené víno

prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinkt • pudový: prirodzené, pudové správanie, prejavy • spontánny • živelný • neusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výber • samočinný • samovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných období • necvičený • neškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produkty • pravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostredný • spontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radosti • nenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestá • nenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiech • uvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežný • obyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný jav • obvyklý • všedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vec • normálny • samozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potreba • pravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky choroby • zried. zrejmý (Urban)

živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma

2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech

3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo

p. aj spontánny

prírodný príd.

1. pochádzajúci od prírody, z prírody, súvisiaci s prírodou: p-é bohatstvo, p-é zdroje; p-é dary, krásy, rezervácie; p-é zákony, javy, zjavy, deje; p-é podmienky, prekážky; p-é sily, živly, katastrofy; p-é vedy;

2. prirodzený, nevytvorený umele: p. les, p-é farby, p-á guma; kuch. p. rezeň vyklepaný, neobalený teľací al. bravčový rezeň vyprážaný v masti

príroda
1. všetko, čo nevzniklo ľudskou činnosťou, organický aj anorganický svet: Vieťe, príroda má svoje, sektember, október, november, to značí, že ber, čuo ťi dá príroda (Zázrivá DK); Hentak potom lepšié verit prírode, jako ludom (Dol. Súča TRČ); Sa mosí aj uznad néčo téj prírode (Myslenice MOD); To (víno) sa pretáčá skúre, než začne príroda hnat (Lamač BRA)
2. voľná krajina bez ľudských obydlí: To stado živilo śe jag v ľece, tag i v źime ľem f prirodze (Letanovce SNV)
3. prirodzenosť, prirodzená povaha (človeka); prirodzená vlastnosť niečoho: On je už ot prírodi takí ňeotškriepni (Ďanová MAR); Krivice sa krivie drevá ot príroďi, aľebo ih musíme dokriva urobeť (Pukanec LVI); On je uš takéj prírodi a ňigdi inakším ňebuďe (Bošáca TRČ); To je uš taká človeková príroda (Lukáčovce HLO) prírodný príd. k 1: Je tam aj piekní náhrobní pomňík velikí s kameňa, ne z umielého, ale prírodňího kameňa (Kopčany SKA); prírodní hodbáp (Mošovce MAR)

prírodný príd príbuzný, (o ľuďoch) pochádzajúci z toho istého rodu, pokrvný: diete prirodnuo kruntu teho Matey Paluch (D. ŠTUBŇA 1587 E); penize prinalezelj sestre pryrodneg Susanne (ŽILINA 1622); congener: z gedného rodu, prirodny (KS 1763)