hotový
I. príd.
1. urobený, dokončený, dohotovený: h. obraz, obed je h.; h-é šaty a) dohotovené b) hovor. konfekčné;
pren.: h. človek pripravený na život; o rok bude h. (inžinier ap.) skončí štúdium
2. pripravený, prichystaný: je h. na cestu, h. odísť; ideme, si h.?
3. hovor. skutočný, naozajstný; pravý, dokonalý: je z neho h. muž; (to je) h. zázrak; h-é peklo
4. odhodlaný, ochotný: h. pomôcť, konať; je h. do bitky
5. byť h. mať niečo urobené: byť (načas) h. s robotou
● expr. byť h. a) viac nevládať, nevedieť b) byť mŕtvy; byť s niečím, s niekým rýchle, hneď h. ľahko vybaviť, odbaviť; byť (úplne) h. s nervami, so zdravím vyčerpaný; (to je) h-á vec je rozhodnuté; → postaviť niekoho pred h-ú vec; chudobný človek h-á opica chudobný človek je iba na posmech
II. hotové s. hovor. hotovosť: kupovať, predávať za h., platiť h-ými
● → prísť do h-ho, k h-mu; → prísť (ako) na h.
III. hotovo neskl. s. skončená (kolektívna) práca: hlásime h.!
IV. hotovo cit. vyj. potvrdenie vlastnej výpovede, basta: nepôjdem a h.!
hotovo neskl. s.
hotovo cit.
hotovo cit. 1. často v spojení a hotovo ▶ vyjadruje rozhodnú vôľu o niečom ďalej nehovoriť, s niečím prestať; vyjadruje potvrdenie platnosti vlastného výroku; syn. koniec, dosť, basta: nepôjdem a h.!; Nedaj sa rezať, a hotovo. [K. Jarunková]; Nechcem! A hotovo! [J. Blažková] 2. ▶ obyč. zvolanie vyjadrujúce ukončenosť práce al. procesu, koniec: h., môžeme prestierať; predák volá: h.!; je to za nami: h., bodka, koniec!; A viac neveríš nikomu. A neveríš v nič. Hotovo! Je to úplne v háji! [L. Ballek] 3. vo funkcii predmetu ▶ skončená (kolektívna) práca: hlásiť, zahlásiť h.; Ja som tu od toho, aby som povedal: hotovo. [D. Dušek]
hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosť • koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť • basta • basta fidli • šlus • zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum
1. vyjadruje pevné stanovisko hovoriaceho k predchádzajúcej vlastnej výpovedi: Železo sa bude nosiť a hotovo. (Karv.) Potom sa od nej dozviem, čo chcem. Hotovo! (Laz.)
2. upozorňuje (obyč. pri kolektívnej práci), že niečo je pripravené, skončené, hotové
hotovo cit. 1. strsl vyjadruje potvrdenie vlastnej vôle: Va̋c ťi ňepoviem, a hotovo, šľus! (Podbiel TRS); Hotovo, mažmo ič! (Kameňany REV); 2. strsl, vsl vyjadruje koniec, smrť: Spadnú do vodi a hotovo - bolo po ňom (Kraľovany DK); Trafila ho guľka a už hotovo (Fintice PRE)