márniť -i nedok.
1. neužitočne strácať, nehospodárne zaobchádzať s niečím, mrhať, plytvať (čím): m. čas, majetok, sily
2. ničiť, nivočiť, hubiť, kántriť: m. dobytok; m. ľudí zabíjať
márniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok.
márniť -ni -nia (ne)márni! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (čo (na čo; čím)) ▶ neužitočne, nehospodárne zaobchádzať s niečím, mrhať, plytvať niečím: m. energiu, sily na nesprávne ciele; nemárni svoj talent na prázdne projekty; sebe na škodu márniš posledné roky života; nadarmo márnili čas zbytočnými rečami; nemárnilo sa zbytočne časom; Mohol by som reč rozvinúť, no načo márniť slová. [V. Šikula]; Zdravie si márnime podaromnici. [P. Jaroš] 2. (čo (na čo)) ▶ neužitočne vydávať peňažné prostriedky, plytvať, míňať: takto m. môj majetok!; márnil peniaze na kadejaké hlúposti 3. (čo, koho) ▶ spôsobovať smrť, zánik, ničiť, zabíjať: m. dobytok; m. ľudí; Len sa vy nemárnite, život si neberte, kmotrík, ale mňa si zoberte za advokáta. [O. Sliacky]; Tu ide chýr, že tlupy hrdlorezov márnia tam nielen ľud, aj psy a sliepky. [LT 1998] ▷ opak. márnievať -va -vajú -val: nemôže so mnou m. čas tak ako kedysi; dok. k 1 ↗ premárniť, k 2 ↗ zmárniť
márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)
2. p. ničiť 3
míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami
2. p. míňať sa 2
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmi • premrhávať • premárňovať • rozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetok • míňať • márniť • mariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čas • hovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou
márniť, -i, -ia nedok.
1. (čo) neužitočne strácať, mrhať; plytvať niečím: m. čas, peniaze, majetok; m. dni zaháľať; nechcel slov márniť na daromnicu (Kuk.) zbytočne hovoriť; nemárni slzy, družica moja (Sládk.) neplač nadarmo;
2. (čo, koho) nivočiť, ničiť, zabíjať, hubiť: m. horu, dobytok; m. ľudí zabíjať al. odsudzovať na smrť;
opak. márnievať, -a, -ajú;
dok. k 1 premárniť;
k 2 zmárniť
márniť nedok. 1. neužitočne strácať, plytvať niečím, mrhať: Keď už iďež do sveta na záropki, tak si peňiaze ňemárňi (Návojovce TOP); Nebudem s tobó darmo ša̋z márnič! (Španie Pole REV); Ale ked ňic nerobiu̯, enem márňiu̯, téš sa tí peňíze tracili (Jablonové MAL) F. škoda marňic oľivu (Kendice PRE) - zbytočne svietiť 2. ničiť, nivočiť: Ona je s takich ľudzi, co hej duch chodzi druhich marnič (Turzovka ČAD); Aľe si ľen márniš tú obuf! (Čičmany ŽIL)
márniť ndk 1. koho, čo ničiť, hubiť, zabíjať niekoho, niečo: zanedbale swědomy zawisti, lsti, fallsse omluvy, (sídla) swe marny a cyze uchwacuge (SK 1697); zem, na kterú sme pohlédli, márnj swjch obyvatelú (KB 1757); Turek márni velice lidi (ASL 177090); nástroj, kterím (kormaníci) márňeňí bívajú, jest štranček (BR 1785) 2. čo, čo v čom mrhať, plytvať, utrácať niečo: (syn) aby ten statek nemarnil, ani vtraczal (MARTIN 1591); manželka geho traffila marnit ireky (KRUPINA 1734); ňebylo bj hodné w nesswárnostech gen y gednu hodinu márňit (PP 1734); Antala czo sa doticze, nech nemarny czas (SKALICA 1749); coepulor: márnjm (KS 1763); deti otcowske krwawe nadobiwanj nemilo Bohu w tancoch márna a niweča (MiK 18. st)