Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

korbáč -a m. bič upletený z remienkov al. prútov: vyšľahať psa k-om

● (u)pliesť na seba k. pripraviť, pripravovať si naliehavú povinnosť;

korbáčový príd.;

korbáčik -a m.

1. zdrob. ku korbáč

2. obyč. mn. korbáčiky -ov výrobok zo spletených pásikov ovčieho syra

korbáč -ča pl. N -če m.

korbáč -ča pl. N -če m. ⟨maď. ‹ tur.⟩ 1. ▶ nástroj na bitie zo spletených kožených remienkov na rúčke: schytiť dlhý k.; vyšľahať, vyťať niekoho korbáčom; potrestať koňa korbáčom; Dal mu vysádzať päťdesiat rán korbáčom. [J. Lenčo]; Namiesto raňajok, obeda, večere dostávajú od žandárov korbáčom po chrbte. [L. Ťažký]; pren. Pod korbáčmi slov / liečime sa mlčaním. [P. Valent]
2. ▶ obradový predmet upletený obyč. z čerstvých vŕbových prútov a ozdobený stužkami, ktorým podľa ľudovej tradície na Veľkú noc mládenci udierajú (šibú) dievčence; syn. šibák: ručne vyrobený k.; upliesť si veľkonočný k.; polial dcéru voňavkou a jemne vyšibal korbáčom; šibi-ryby mastné ryby, kus koláča od korbáča, ešte k tomu groš, už je toho dosť [veľkonočný vinš]
3. hist. ▶ telesný trest údermi (šľahmi) tohto nástroja na bitie: všetkým obvineným dvadsať korbáčov
▷ zdrob. ↗ korbáčik; korbáčisko -ka -čisk s., v sg. i m. zvel.: Keď bodrý Bratislavčan začal šibať mladú servírku zo Ždiaru, vytrhla mu energická dievka korbáčisko. [Sme 1998]

korbáč nástroj na bitie upletený z remienkov al. prútov s rukoväťou al. na krátkom držadle: zbiť psa korbáčom • žila: dostať žilou • šibák • šibačka (ozdobený korbáč šibačov) • nár. býkovec (remenný korbáč): zasvišťal býkovec (Rázus) • nár. švihár (Krasko) • hovor. expr. zastaráv.: virgas • virgáč (Kukučín, Hviezdoslav) • zastar.: nahajka • nagajka (Jesenská, Jégé) • kniž. knuta (korbáč na vykonávanie telesných trestov)

korbáč, -a m. z remienkov al. prútov upletený bič: vyšibať niekoho k-om;

pren. trápenie, súženie: Diabol vymyslel taký korbáč na ľud. (Kuk.)

● pliesť, upliesť na seba k. svojím počínaním si zapríčiňovať, zapríčiniť budúce nepríjemnosti;

korbáčový príd.;

korbáčik, -a m. zdrob.

korbáč m.
1. strsl, top, jnitr, abov, zempl druh pastierskeho biča z remeňa: Mlačí pasťieri bíče, korbáče si upľietľi z remencou (V. Lom MK); Ale ho zráfal s tim korbášom! (Kameňany REV); Pasťier plieska korbáčom, zvoláva kravi (Brodzany TOP); A uun zo zlojscu po ňim s korbačom (Vranov); korbáč (Turany MAR, Nitr. Hrádok NZ)
2. gem, miest. zsl, všar, zempl veľkonočný šibák z vŕbového prútia: Upľeťie mi korbáž z vrbe (Kociha RS); Chlapci choďia oblievaď ďieuki a nosia zo sebou aj korbáče (Návojovce TOP); korbáč (Lamač BRA, Brodské SKA, Ľuborča TRČ); korbač (Babie GIR, Niž. Hrabovec VRN)
3. gem, abov, zempl pletenec z konopných vláken al. osnovanej priadze: Jak śe (konope) vismikaju, spľecu śe do korbača a idu śe tludz do stup (Rankovce KOŠ); Spraviľi me z ňich (konopných vláken) jeden korbač, tag me ich spľetľi do takoho kluba a do stupoh me pošľi (M. Kazimír TRB); korbač (Závadka n. Hron. BRE)
4. jedlo upletené z tenkých pramienkov syra: Robievali zme korbáče zo sira, predávau̯o sa (Zázrivá DK)
5. vin. plodonosný viničný prút ponechaný na veľa očiek, kocúr: Nahaľi s kŕča aj dva-tri prúti celie a tie volaľi koňe, čileg volajú korbáče (Čajkov LVI); korbáč (Podlužany LVI); korbáčik m. zdrob. expr. k 4: korbáčiki (Zázrivá DK)

karabáč p. korbáč

karbáč p. korbáč

karbáč p. korbáč

korbáč [ko-, ka-] tur, karabáč m tur/nem/čes
1. z remienkov al. z prútov upletený bič: (tovariši) aby jeden druheho ssanovaly a ktery by toho neučžinil, bude trestan s korbačzom (CA 1556 E); (husárov) karabačmi švihali (ASL 1595); (Turci zajatcov) po ringu vodili, karbačmi švihali (HP 1596); bratow korbacžmi a biczmi zmrskati dal (TC 1631); uderyl instansa w hlawu korbaczem (V. ČEPČÍN 1669); korbač običegni bieli (ZVOLEN 1702); ga tobe s karbáčmy dam (PeP 1771); rodičowe, prečo neberete wolowu žilu, korbač a netrescete neposlussne dety (MiK 18. st); csutica: korbáč, karabáč, bič (PD 18. st)
L. drabom, ktery korbacžy prawdu bilj (KRUPINA 1695) korbáčovali súdeného pri výsluchu
F. žaden korbač, meč, palica stiňa se nechiti (GŠ 1758) potrestať možno iba chyteného previnilca
2. úder korbáčom ako trest: Madlena korbaczmy 60 pokutowana ma byty (L. JÁN 1681); Hajnikovie Tomašovi, prehlidajice na jeho denglavost, 30 korbačou (OZDÍN 1754 CM); (cudzoložníčka) prigme desat korbačow (PONIKY 1794); aby žaden pod pokutu 12 korbáčůw do pole na zbjranj klasuw wigjty se neopowažil (TURIEC 1796); prespanlice aby pred rodičow dom priwedly a pred celu obcu 30, 40, korbačow witjaly (MiK 18. st); -ik dem k 1: nassel korbačik (PONIKY 1797)