Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pálenka -y ž. liehovina vyrobená destiláciou skvasených roztokov (ovocných štiav): ostrá, tuhá p., vypiť deci p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálenka -ky -niek ž.

pálenčisko ↗ pálenka

pálenka -ky -niek ž. (i z čoho) ▶ alkoholický nápoj vyrobený destiláciou skvasených štiav obyč. z ovocia al. obilia, liehovina, destilát: silná, tuhá, ostrá p.; jemné ovocné pálenky; žitná p.; p. z raže; fľaša kvalitnej pálenky; vypiť pohárik pálenky; páliť pálenku po domácky; hostí ponúkli dobrou domácou pálenkou; Namojdušu, ak sa zoberieme, víno a pálenku ani neovoniam. [V. Šikula]
◘ fraz. utápať sa v pálenke veľmi sa opíjať; utopiť sa v pálenke al. utopiť dušu v pálenke upiť sa na smrť ▷ pálenôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: A pálenôčka mi vtedy akosi veľmi zachutila, takže som sa zdržal do tmy. [P. Jaroš]; pálenčisko -ka -čísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: smradľavé p.; liať do seba p.; Hlavná vec, že za ne [ženine peniaze] môžete pálenčisko drúľať. [A. Habovštiak]

liehovina alkoholický nápoj vyrobený destiláciou • alkohol • pálenka • destilát: popíjať liehoviny, destiláty • špiritus (96-percentný alkohol) • hovor.: pálené • tuhé • ostré • tvrdé • túžava • tužina (tuhá pálenka) • hriata • hriate (liehovina varená s prísadami) • hovor.: samohonka • lavórovica (doma vyrobená liehovina) • hovor. expr. strcuľa • hovor. pejor. smradľavica • hovor. zastaráv. al. expr. šnaps • expr. čertovica (Vajanský) • expr. čertovina (Urban) • pijatika • sladké (sladká liehovina) • horké (horká liehovina) • expr.: trúnok • túžoba • besnica (silná liehovina) • ostrica • zastar.: okovitka • kvit • hrub. chľast

pálenka p. liehovina

pálenka, -y ž. liehový nápoj vyrobený destiláciou kvasených zemiakových al. ovocných štiav: vypiť deci p-y; nos červený od p-y;

pálenkový príd.: p. pach

pálenčisko p. pálenka

pálenka ž.
1. strsl, vsl liehový nápoj vyrobený destiláciou (pálením): Hosťinu si robili, pálenku varili (Sokolče LM); Keď nás kceľi volať, tak prišľi zo šťiria, daľi nám dákej tej páľenki, kvitu, aľe aj melaski (Detva ZVO); Aj chľebík páľenki namočenej zme jim pozaťískale do gágorkov, tak sa nám húske voľáko vistrábile (Čelovce MK); Jedla sä baraňina a pila páľenka (Kokava n. Rim. RS); Varila som paľenku, no a ňidž mi ňevidalo, ľem jakaśka kvaśuha (Torysa SAB); Pri čepenkoch rozdavaľi obidva svadzbene macere paľenku i kolački (Rankovce KOŠ); Kupiľi paľenki, žebi bulo, jag ma buc (Brezina TRB)
L. miadova paľenka (Fintice PRE), paľenka z miadom (Iliašovce LVO), paľenka z medom (Vran. Dlhé VRN) - s medovou príchuťou; hriata páľenka (Mýto p. Ďumb. BRE), hrata paľenka (Spiš. Štvrtok LVO, Drienov PRE, Rozhanovce KOŠ) - varená s prísadami cukru, škorice, príp. masti; žitna palenka (Vyš. Slaná ROŽ) - z raže; dvorska paľenka (Markušovce SNV) - pálenka z liehovaru, ktorú dostávali bíreši (vo dvore); horcova palenka (Terchová ŽIL) - pálenka s horkou príchuťou byliny horca; horka palenka (Vyš. Slaná ROŽ) - s vylúhovanými horkými bylinami; furmanska palenka (Východná LM) - liehový destilát nižšej kvality
F. páľenka mocná ako remeň (Párnica DK) - viacstupňová; páľenka śleveku ňi brat (Kociha RS), jak paľenka jest, ta i ďabol jest (Fintice PRE), paľenka ľem hrich v dome robi (Fintice PRE) - narobí veľa zla; koňovi śedlo, volovi jarmo a nam paľenki (Dl. Lúka BAR) - každému, čo mu patrí; u nas paľenka ňedňuje aňi ňenocuje (Sobrance) - nemáme ju
2. kúsok koláča al. chleba, ktorý nosievali alebo dostávali družbovia, zváči pri pozývaní na svadbu: páľenka (Ábelová LUČ); pálenkový príd.: Kopitá a srsť (koňom) viglancuvali, pálenkovím chlebom nakrmili (Vráble); pálenôčka ž. zdrob. expr.: Prvej to už ľen tú páľenočku raďi maľi (Zázrivá DK); Tú biedu zapiľi palenečkof a zabudľi i kedi je sobota (Východná LM); Páľenuočka sa mi ňigďi ňesprotiví (Králiky BB); Zme maľi štamperľík pou̯decoví na páľenuočku (Mýto p. Ďumb. BRE); Páľenuośku zmo si nosiľi f kabaňiśki, vo vaśku (Kokava n. Rim. RS); pálenčisko s. zvel. expr. k 1: No už ľen to páľenčisko sa čapovalo, pivo ňepiľi (Hor. Lehota DK); Kebi ňebolo toho pálenčiska, bou̯ bi to dobrí človek (Návojovce TOP); Mala frajerou, tím ždická to páľenčisko hriala (Vígľaš ZVO); Kebi ňie tá ňeščasná slopaňica, to páľenčisko, bol bi s ňeho celkom poriadní človek (Prosné PB); Pálenčisko ho velice hubí (Bošáca TRČ); Ze sliviék narobeli pálenčiska (Brezová p. Brad. MYJ)

pálenkový p. pálenka

pálenôčka p. pálenka

pálenka ž liehový nápoj vyrobený destiláciou, pálené: aby sladowu palenku neprodawalj (ŠTÍTNIK 1610); pálené wjno (:palenka:) z wjnnich droždy w medennem hrncy, na kterym položen gest alembyk (:pokrýwka:), kapka pres rury do sklenice (OP 1685); dajže mi do sklenky tej madovej pálenky (PV 1761); pred tym slobodno nam bylo palenku palit a predavat, nyni pak panstvo nedopusti (V. ŠARIŠ 1773 LP); v komore v šest flašach ovsenka, robotna palenka (MVV 1779-85); -ový príd: kotlyk, palenkowy (s. l. 1659); -ôčka [-eč-] dem expr: každy temer sedlak palenočku smažj (WSt 18. st)