zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.
1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená; z. tabletku; ktosi mu z-l hodinky; z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho); z. niekoho na byt; autobus (ne)z-l všetkých; (ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia; vietor z-l strechu; z. funkciu; on to z-l vážne; hovor. celkom ho to z-lo; z-rme si napr. (takýto prípad); z. niečo na vedomie
2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola
3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)
4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu
● z. si niečo do hlavy zaumieniť si; z-l si mi to z → úst; z. si niekoho, niečo na → mušku; z. (si) niekoho do → parády; z. → rozum do hrsti; z. si niečo k → srdcu; z. niečo na → ľahkú váhu; expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;
nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať
// zobrať sa
1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel
2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?
3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;
nedok. k 1 zberať sa
// zobrať si vziať si: z-l si dievča z vidieka