osobný príd.
1. týkajúci sa osoby ako ľudského jedinca al. gram. osoby: o-é veci, potreby, údaje; o-á zodpovednosť, sloboda; o-é oddelenie pre agendu, administratívne veci o pracovníkoch; o. automobil, vlak; o-é mená rodné mená a priezviská; gram.: o-é prípony (pri slovesách); o-é zámená (napr. ja, ty); o. počítač určený jednotlivému používateľovi, zn. PC
2. týkajúci sa názorov, postojov, záujmov ap. jednej osoby, subjektívny: o-é šťastie, o-á mienka, o. vkus; je príliš o. zaujatý
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, bezprostredný, priamy: o. styk, o-á prítomnosť, účasť
4. pridelený istej osobe: o. tajomník, o-á stráž, o. lekár; šport. o-á obrana; odb. o-é identifikačné číslo tajný číselný kód držiteľa platobnej karty ap.
● vybaviť si s niekým o-é → účty;
osobne prísl. k 1 – 3: o. zodpovedať; o. si niečo vysvetľovať; o. poznať niekoho