nos -a m.
1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.; orlí n. zahnutý; dýchať n-om; zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil
2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla
● n. ako cvikla červený; mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť; rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne; expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a; brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť; krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie; ísť rovno za n-om neodbočiť; vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom; mať niečo pred, pod n-om celkom blízko; padnúť na n. doluznak; nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí; (ujsť) pred n-om tesne; vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený; → odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om; dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný; pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa; všade musí n. strčiť je zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať; → mucha mu sadla na n.; niečo mu → sadlo na n.; zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť; vidieť mu to na n-e; nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa; preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;
nosový, zried. nosný1 príd. k 1: n-á dutina; n. hlas fufnavý; fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny; n-né dierky;
noštek, nosík -a m. zdrob.;
nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.