Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

služba -y -žieb ž.

1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.; spravodajská, tajná s.

5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.; s. vede, vlasti; ponúkať svoju s-u; s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.; kňazská s.; privolať, zobudiť s-u

7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

□ byť v s-e, mať s-u slúžiť

● vypovedať s-u prestať fungovať;

služobný príd.: s. pomer, postup; s-á cesta pracovná; s-é roky; s-á čeľaď;

služobne prísl.: s. starší pracovník;

službička -y -čiek ž. zdrob. expr. pomoc, poslúženie (obyč. v maličkosti)