ťah -u m.
1. ťahanie, napínanie; práca konaná ťahaním; tech. zaťaženie spôsobené ťahaním: schopnosť ť-u (pri ťažných zvieratách ap.); skúška ť-om, pevnosť v ť-u; šport. vzpieranie ť-om
2. súvislý pohyb konaný ťahaním predmetu (po povrchu niečoho); čiara, črta takto vznikajúca: ť. štetcom, ť-y sláčika, ť. na šachovnici, urobiť niekoľko ť-ov ceruzkou, pevné ť-y umelca
3. zisťovanie výhercu žrebovaním: ť. lotérie, ť. športky
4. prúdenie vzduchu: komín, pec má dobrý ť.
5. vdych, vtiahnutie (a vypustenie) dymu pri fajčení, potiahnutie: prvé ť-y z fajky
6. hromadný pohyb v istom zoskupení, istým smerom: ť. vtáctva, ť. vojska; ť. na bránu súpera
7. zámerný postup, čin, krok: diplomatický, propagandistický ť., dobre premyslený ť.; byť na ť-u (v šachu ap.) i fraz. stáť pred urobením (očakávaného) kroku
8. črta (v tvári): jemné ť-y tváre
9. dopr. tepna (význ. 2): železničný ť., ť. sever – juh, ť. do Tatier
● urobiť niečo jedným ť-om, robiť niečo v jednom ť-u bez prerušenia; expr. byť v ť-u byť preč, stratiť sa;
ťahový príd. k 1: tech. ť-é napätie, ť-á skúška