rozlúčka -y -čok ž. rozlúčenie: pobozkať matku na r-u; kniž. posledná r. pohreb;
rozlúčkový príd.: r. večierok
rozlúčka -ky -čok ž.
rozlúčka rozídenie sa dvoch al. viacerých ľudí, obyč. spojené s pozdravom • rozlúčenie • lúčenie: odísť bez rozlúčenia, rozlúčky; lúčenie s priateľmi • rozchod (často aj trvalé prerušenie stykov): sľub daný pri rozchode • odobierka • hovor.: odberačka • odbierka (rozlúčka spojená s obradom): svadobná odobierka
rozlúčka, -y, -čok ž. lúčenie, rozlúčenie, odobranie, odobierka; rozchod: podať niekomu ruku na r-u, kývať, pokývať rukou (klobúkom) na r-u; Na rozlúčku dal naliať po kalíšku borovičky. (Vaj.) Rozlúčka s priateľmi bola krátka. (Zúb.); pren. tu sa pripravuje na večnú rozlúčku (Barč) na smrť;
rozlúčkový príd.: r. večierok, banket, r-é posedenie, r-á pieseň
rozlúčka ž. 1. rozídenie sa dvoch al. viacerých ľudí, lúčenie, rozlúčenie: Kod už nadišou̯ čaz domou tajťi, pán kmotor poviedau̯ vinž na rozlúčku (Prenčov BŠ); Rozlúčka s frajjerom bíva dlhá (Návojovce TOP); Si jé nekcel ani bozg dač na rozlúšku (Kameňany REV) 2. súčasť obradu pred vynášaním rakvy s mŕtvym z domu: rozlučka z mertvim (Smižany SNV) 3. posedenie s blízkymi al. priateľmi (niekedy spojené s pohostením) pred odchodom niekoho niekam na dlhšiu dobu, na vojenčinu, pred sobášom ap.: Keď išli na jar het, povolali väčú roďinu a pred otchodom si spravili takú menšú rozlúčku, odberačku, hosťinku (Medzibrod BRE); Ňeská je regrúncka rozlúčka, buďe sa tancuvať, to sa buďe ožranou motať po ďeďiňe! (Návojovce TOP); Tam Janko otpita kamaratoch, kedz jim dakedi ubľižil, a roskaže jim pivo na rozlučku (Spiš. Tomášovce SNV); Bralta davala dziefkom bohinku, bo jej śpivaľi na rozlučku (Spiš. Štvrtok LVO) rozlúčkový príd. k 2: Ke_dzme na vojenčinu rukovaľi, tag bola taká rozlúčková zábava, pilo sa, jedlo sa do samiho rana (Mýto p. Ďumb. BRE); Najhlavňejši co bulo, bul taňedz rozlučkovi (Malčice MCH)
rozlúčka ž rozlúčenie: pro kteru pryčinu pry takowych rozlučkach roby sa spomynka swateho Pana? (SKá 18. st)