Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rodina -y -dín ž.

1. zákl. spoloč. jednotka, ktorú tvoria manželia (s deťmi): početná, bezdetná r.; pri stole sedí celá r.; hlava r-y

2. príbuzenstvo, príbuzní: byť s niekým r.; to je blízka, ďaleká r.

3. hovor. potomstvo: čakať r-u dieťa; mať r-u dieťa, deti

4. spoločenstvo jednotlivcov s rovnakými záujmami ap.: r. záhradkárov, športovcov;

rodinný príd.

1. k 1: r. byt, dom, r-é prostredie, r. príslušník; r. podnik v kt. pracujú príslušníci rodiny; r. román z prostredia rodiny;

pren. r. kozub domov; r-á tradícia, slávnosť;

pren. expr. (nerozpredať si) r-é striebro najvýznamnejšie prosperujúce domáce podniky (v privatizačnom procese)

2. dôverný, familiárny: r-á atmosféra;

rodinne prísl.;

rodinka -y -niek ž. zdrob.

rodina ‑y ‑dín ž.; rodinný; rodinne prísl.; rodinka ‑y ‑niek ž.

rodina -ny rodín ž.

---

---

domácnosť prostredie domáceho, súkromného života a všetko, čo k nemu patrí • dom • rodina: starať sa o domácnosť, o dom, o rodinu; založiť si vlastnú rodinu • súkromie: prísť do súkromia

---

potomstvo spoločenstvo pochádzajúce z niekoho v priamej línii, napr. deti, vnuci • potomkovia: mať, vychovávať potomstvo, potomkov; hovor. rodina (dieťa, deti): mať rodinu • zastar. semeno • poet. semä

p. aj generácia 1

---

príbuzenstvo 1. vzťah, ktorý vznikol rodom al. sobášom • príbuznosť • rodina: byť s niekým v príbuzenstve, byť s niekým rodina • hovor. família • zastar.: pokrvenstvo • pokrvnosť

2. príbuzní ako celok • rodina • hovor. família: otcove narodeniny oslávilo celé príbuzenstvo, celá rodina, família • zastar. pokrvenstvo • mn. č. svoji (blízke príbuzenstvo): žiť medzi svojimi

---

rodina 1. základná spoločenská jednotka, ktorú tvorí dvojica manželov (a deti) • hovor. família: trojčlenná rodina, família; založiť si rodinu, uživiť famíliu • dom: mať pokoj v dome • domácnosť (prostredie rodiny a čo k nemu patrí): mať vlastnú domácnosť • fraz. rodinný kruh • svoji • expr. svojina • kniž. svojeť (príslušníci rodiny) • zastaráv.: čeľaď (Timrava) • čeliadka (Vansová)

2. p. príbuzenstvo 1, 2 3. p. potomstvo 4. p. rod 1

---

rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenie • rodina: pochádza zo starej zemianskej rodiny • kniž. plemeno • kniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemeno • krv: potomok z jeho krvi • dynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcov • zried. rodostrom (F. Hečko)

2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1

rodina, -y, -dín ž.

1. skupina príbuzných ľudí žijúcich spolu ako základná spoločenská jednotka (muž a žena, rodičia a deti): dobrá, sporiadaná, početná r.; bezdetná r.; živiteľ r-y; príslušník, člen r-y; hlava r-y otec; mať r-u, založiť (si) r-u, živiť r-u; lepšia r. z buržoázneho hľadiska z vyššie postavených spoločenských vrstiev; bibl. Svätá r. Ježiš, Mária a Jozef; prijať niekoho do r-y a) za svojho; b) uznať za príbuzného; expr. medvedia, srnčia, zajačia, vtáčia, husia r.

● hovor. rodina-nerodina! nepoznám výnimku, každému rovnako;

2. expr. dieťa, deti: mať r-u, prísť, cestovať s r-ou; Od dvoch-troch mesiacov sa tešili nádejou, že im bude požehnaná rodina. (Jégé); hovor. čakať r-u narodenie dieťaťa, pren. (o žene) byť samodruhá;

3. zastar. rod, pokolenie: Slávne rodiny moravské ťažko niesli nešváry tieto. (Kal.) Ja dám mnoho na rodinu, lebo som sama zo starej šľachtickej. (Vans.) Jahodovci sú stará rodina učiteľská. (Kuk.)

4. príbuzenstvo, ľudia spojení príbuzenským zväzkom, pokrvní, príbuzní; príbuzenský zväzok: pokrvná r.; blízka, ďaleká, veľká, široká r.; mať veľkú r-u; hovor.: byť niekomu r., byť s niekým (byť si) r.; vstúpiť, vojsť, dostať sa, prísť do r-y; patriť do r-y; tisnúť sa, núkať sa niekomu do r-y

● hovor. žart. Je mu rodina po Adamovi a Eve nijaký príbuzný.

5. spoločenstvo jednotlivcov spojených určitými spoločnými znakmi, približne rovnakými vlastnosťami, rovnakou činnosťou, spoločným záujmom ap.: družstevná, kolchozná r., r. športovcov; r. mierumilovných krajín; Roľníci — jedna rodina, to je pekné heslo. (Krno);

včel. úľ, včely s jednou matkou;

6. kniž. zastar. (rus.) vlasť, otčina: Dlho, ako viete, bratia, ležalo vo sne Slovensko, rodina naša. (Štúr) Chcel bych vás objať, kraje rodiny! (Sládk.);

rodinka, -y, -niek ž. zdrob. expr.;

rodinôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

rodina ž.
1. základná spoločenská jednotka, kt. tvoria rodičia a deti: Dorobili zme si na poli, čo zme potrebuvali na zimu jezď z rodinou (Antol BŠ); To ďieučä kceu̯ Ondrej, ľen mu to jeho roďina ňekcela dovoľiť (Žaškov DK); Boli mnohé rodzini, čo biédačeli, ani chleba nemali, ani roboti nebolo (Beluša ILA); Jako še mo tvoja rodžina? (Klokočov ČAD); Ket scete miet pokoj v rodziňe, zavrite obiedve svokri do skriňe a nepuscite ich, enem na veliké svátki (Stupava BRA); Z rodičma sem dlho bívala, teda aj tri rodzini bívali v jednej bitnosci (Modra); Oňi maľi taki pec široki, a na tim pecu cala rodzina ľežela (Klčov LVO); Trebalo mi hodovadz rodzinu (Vranov); Tote dvacedz roje, dvacec pňaki, uživia fajňe jednu taku trojdzecovu rodzinu (Radvanovce GIR)
L. Svetá roďina (Kvačany LM) - náb. sv. Jozef a Matka Božia s malým Ježišom
F. hlava rodzini (Lúčky MCH) - otec; prvňí je vojna v rodziňe, potom je v dzedziňe a potom je f krajiňe (Kuklov MAL) - konflikt treba riešiť v zárodku
2. rodom alebo sobášom zviazané príbuzenstvo, príbuzní: Ke_cä räfalo, prišieu pomuocť, kto muohou̯, dakedi aj šetka roďina (Žaškov DK); A var sťe roďina do Pietke? (Sedl. Dubová DK); Bráňiľi im za̋ť sa, ľebo si boľi roďina, ich pramamki boľi sestreňice (Podbiel TRS); Ešťe aj po roďiňe roznosili obare za ďeakej zásluhe (Čelovce MK); Na veseľí hospodár je z rodzini a hospodárí s picím aj z jedzeňím (Súľov BYT); Na karmine bili zejítí rodzina, pomáhači (Štefanov SEN); Ke_ca gdo žení, na dvojno je, v jedném dome má nevesta a v jedném dome má ženích svoju rodzinu (Slov. Grob MOD); Braldijan hodzi ľem po svojej rodziňe, no bralta hodzi po obidvoch stranoch (Spiš. Tomášovce SNV); Našo ľudze, moja rodzina, me zapredaľi do vojni ľem pre peňeži i majeteg a teraz me pre peňeži daľi i do prava (Kalša KOŠ); Ta mňe jedno, či rodzina, či ňerodzina, vi ropce rodziňe zadarmo, aľe tovariša zaplace! (Zámutov VRN)
L. predná rodina (Pruské PCH), popredná roďina (Fačkov ŽIL), bliska rodina (Banské VRN), bľiša rodzina (Rankovce KOŠ), najbľiša rodzina (Buglovce LVO) - najbližšie príbuzenstvo; okoľitá roďina (Prenčov BŠ), pozdaleká rodzina (Zeleneč TRN), dalšá rodzina (Beluša ILA) - širšie príbuzenstvo; prišol z nami do rodzini (Hubošovce SAB) - stal sa nepokrvným príbuzným; zme do roďini (Ostrá Lúka ZVO), je do naz rodzina (Studenec LVO) - sme príbuzní
F. rodzina po maceri (Studenec LVO) - rodinná vetva z matkinej strany, po praslici; ponúka sa do roďini (Rim. Píla RS) - povrávka, keď niekto niekomu stúpi na nohu; roďina pámboh a príťel miašok (Revúca) - v rodine sa peniaze za prácu nedávajú; rodzini pol dzedzini (Markušovce SNV), teľo rodzini jag verbini (Sobrance) - o širokom a početnom rodinnom príbuzenstve; už hu ani za rodinu nebereme (Val. Belá PDZ) - je z ďalekej príbuzenskej vetvy; rodzina po Adamovi (Brestovany TRN), roďina po Adamovi a Eve (Rim. Píla RS), rodzina jako po ploťe trňina (Bošáca TRČ), van je s každim rodina (Kopráš REV) - bez príbuzenského zväzku, nijaká rodina; mi dvá zme rodzina, jako? No fčera náš kohút vašu kuru spojmal (Papradno PB); mi zme rodzina, ľebo moja mac a tvoja mac, to sú dve macere (Papradno PB) - žart. nie sme v príbuzenstve; dobrí súsed lepší jak rodzina (M. Leváre MAL) - susedské vzťahy sa hodnotia pozitívne al. povyšujú sa nad príbuzenské
3. pôvod spoločenský, krajový, národný ap.: Nechceli o tej cárskej rodine ani počut (Likavka RUŽ); Hrnce meďenie a tie kotle cínuvali pre tú grósku roďinu (Žarnovica NB); Já sem rolníckej rodzini (Čáry SEN); Mojo prarodiče, stari ocove mojej maceri, to šicko pochadzalo zoz jalčofskej rodzini, s ťesarskej (Brezina TRB); Šag ja a ti zme z jednej rodzini (Spiš. Štvrtok LVO)
4. včel. čeľaď v úli, včely s jednou matkou, včelstvo: Stalo sa mi ňešťesťia, dostau̯ som chorobu hňiloplot, mau̯ som už len ďeveď roďín (Kvačany LM); Vikopaľi jamu, na dreuko daľi hanšľok, to zapáľiľi, slamenák položiľi na jamku a celú roďinu podusiľi (Hont. Tesáre KRU); V jaseňi sa zakŕmä cukrom, na jednu roďinu ďesať kilou sa dáva (Turč. Ďur MAR); Je silná roďina, ďe je stará kráľouná (Kozárovce ZM); Takto pred dvoma rokí já son zobral od dvoh rodín pres šedesát kilóv madu (Trenč. Závada TRČ); Vaččinu si na zimu poňehali len dvanáz roďín, ďesaď-dvanázď vidusili anšlógom (Súlovce TOP); Osadzev som len jennú rodzinu (Trakovice HLO); U Kopčanoch tiž učiteľ pčolki trimal, mal tricecpejdz rodzini (Trhovište MCH); fčelná roďina (Laskomerské BB)
L. su̯aba rodzina (Východná LM) - málopočetné včelstvo; silná rodzina (Trakovice HLO), mocna rodzina (Vyš. Hrušov HUM) - početné, odolné včelstvo so starou kráľovnou
5. skupina zvieracích jedincov s mláďatami: Tu sa hrnú na takú poľa̋nočku dve roďini (Dlhá n. Or. DK) rodinný príd. k 1 - 3: Meňej sa mu uroďilo, prišľi daňe a fšeľijakie roďinie vídauke (Hont. Tesáre KRU); Ňesmela chibaťi aňi na jednej roďinej slávnosťi (Prenčov BŠ); Na tom cintoríňe to mala bid roďinná kripta, tam boli šecci hájňici, pravda (Hor. Obdokovce TOP); rodinné donki (Rybany BÁN)
L. roďiná škola (Žarnovica NB), roďinná škola (Návojovce TOP) - vyučujúca dievčatá, ako viesť domácnosť, šiť ap. rodinne prísl. k 1: Von šag je rodinne založení (Val. Belá PDZ) rodinka ž. zdrob. expr. k 1, 2, 4: Tag isňe aj na kršťeňia, tan sa roďinka bľišia povolala (Devičie KRU); Bívaľi aj takie roďinke, čo ňeveďeľi o mese (Dobrá Niva ZVO); Tom Brne rodinkú aj žel spolu pekno (Trenč. Závada TRČ); Bívaľi sme tam ozaj šeci tí občaňia dohromadi jag jedna roďinka, a naraz zme sa moseľi tag na troje rostrhať (Lieskovec ILA); Ňemal mi aňi šatki, aňi ňičoho, a s tohom živel totu rodzinku, macer a toti štvero dzeci (Vysoká n. Uh. VK); Aľe mur i tag zašahnol totu moju rodzinku - miad po žemi ceknul a uľ zirzon bul na ščambi rostreskani (Rozhanovce KOŠ)

---

rodinný p. rodina

rodina [rod-, rodz-] ž
1. zákl. spoločenská jednotka: (mládenec) od roďini svéj ništméň a od všech príbuzních vzdálený v jistéj ďeďiňe spravedlivího reholníka mnícha život védel (BR 1785); zas sme prišli ku verbini, vrac se, mila, ku rodzini (PV 18. st); s telesneg žižny y pritelstwo, wlasna rodina, sswagerstwo sa przni (MiK 18. st); o negedneg rodyne by sme powedeti mohli, že gegj mnoho obylj, owoce, pokrmi, napoge wzali zkazu, ponewadž sy ge bedliwe neopatrowala (HRANOVNICA 18. st)
L. Svätá r. Ježiš, Mária a Jozef: milost pak Páne wečňe zustáwa nad bogýcimi se Boha y nad roďinu Swatu (CC 1655)
2. príbuzenstvo, príbuzní: otec, take matka y rodina wssecka opustili gsu mňe (CC 1655); Dorka Kosaczka neugde pomstwy, kdy ne ode mne, ale od mogeg rodiny (BARDEJOV 1670); Ja Georgius Micž kupil gsem od hagtmana Sstewka gednu pustu czelu cžtwrt, kteružto magi po geho smrti potomcy pokrwny užiwaty i wsseckou rodinou (OČOVÁ 1676); pakližeby tento emptor časom swoym niekomu odpredatj chtel, ma na znamost datj blisseg rodine (TURANY 1756); nyecsin mi krivdu, moi milenki, nyeiszem pricsina, nyeisem vina, je na pricsine tva roczina (CPM 1768); jestli príde o mne vám smutná novina, zaplačte, neb sem byl i vaša rodina (ASL 1781)
3. deti, potomstvo: soboles: plod, rodina, mládež, ďeti, potomci (KS 1763); Gob postaweni magicze od Boha na statku, na dobytku, na čeledy y na rodyne welike požehnány (SJ 18. st)
4. rod, pokolenie, plemeno: ktery odplacugess nepráwost otcúw synom y wnukom do tretég y sstwrtég rodini (KB 1757); genus: rod, národ, pokolenj, rodina (KS 1763); Zoile, kúp sobe pacholka z rodini wisoce urozené (VP 1764); otče otcúw, obnowytelu lidskég rodini za nas bjdnych ťelo wzal sy s ťela chudobneg ženi (BlR 18. st)
F. r. Evy ženy: prečo, nessťásná Ewi rodina, slyssyss hada z márnym prislibowánjm na zahynutj wabycyho (BlR 18. st)
5. spoločenstvo jednotlivcov s rovnakými záujmami, príslušnosťou k jednému náboženstvu: slyss prozbi w túto hoďinu, poznag swú roďinu, ty gsy náss a my gsme twogi, synowé, dceri obogi (CC 1655); rodina teda boži gsme skrze krestanstwo, na ktere slowa s. Bernardus doklada: Krestan gsem a brater Kristuw (SQ 1781); -ka dem k 2: gsem pospijchal w teg nadegi, že po padesatý letech, yak gsem odtud wywandrowal, predce neyaku rodinku tu nagdu (s. l. 1627 E); propinqui, cognatio: rodinka (PD 18. st)

Roďina_1 Roďina_2

rodina
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	rodina
G	(bez)	rodiny
D	(k)	rodine
A	(vidím)	rodinu
L	(o)	rodine
I	(s)	rodinou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	rodiny
G	(bez)	rodín
D	(k)	rodinám
A	(vidím)	rodiny
L	(o)	rodinách
I	(s)	rodinami

Priezvisko RODINA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 51×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 13×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 7×;
KRUŠOVCE, okr. TOPOĽČANY – 6×;
RAJČANY, okr. TOPOĽČANY – 5×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 4×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 4×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
CHYNORANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
DOLNÉ CHLEBANY (obec KRUŠOVCE), okr. TOPOĽČANY – 1×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 1×;
VEĽKÉ BIELICE (obec PARTIZÁNSKE), okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
VEĽKÉ CHLIEVANY, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

rodina: ^{→speex →vorbis}

a od svojich rodín ≈ et de leurs familles
dom a jednu rodinu ≈ maison et une famille
našej rodiny, ktorá je ≈ de notre famille, qui est
rodina má svoje tajomstvá ≈ famille a ses secrets
rodiny, švárna a dostatočne ≈ famille, assez jolie et suffisamment
tieto tučniaky do rodiny ≈ ces pingouins à la famille
vstúpiť do našej rodiny ≈ entrer dans notre famille
z tých kočovných rodín ≈ de ces familles nomades
...

nechcel šéf rodiny nikdy ≈ nechtěl šéf rodiny nikdy
osud rodiny, z panikárstva ≈ osud rodiny, z panikářství
pohrebisku a každá rodina ≈ pohřebišti a každá rodina
pomoranskej statkárskej rodiny, ženatý ≈ pomořanské statkářské rodiny, ženatý
rodinou artistov a artistiek ≈ rodinou artistů a artistek
rodiny a na rozdiel ≈ rodiny a na rozdíl
s rodinou do azylu ≈ s rodinou do azylu
to s rodinou zopakuješ ≈ to s rodinou zopakuješ
...

dvadsať alebo tridsať rodín ≈ twenty or thirty families
dvadsať rodín a dvadsať ≈ twenty families and twenty
jeho rodinu a domov ≈ his family and home
kde rodina a priatelia ≈ where family and friends
klientov a ich rodín ≈ clients and their families
naše deti a rodiny ≈ our children and family
priateľov a jeho rodinu ≈ friends and his family
rodín a dvadsať áut ≈ families and twenty cars
...