premenenie [pre-, pro-; -m(n)e; -í] s
1. premena, zmenenie, zmena: my ponjženau zadost wedle kralowske dobrotiwosti milostiwe wyslyssawsse bez wsseho promenenj, prydanj aneb vmenssenj sme potwrdili (CA 1676); každé stworeni se w ten čas leká od tehoto smutného premeneni, ano čokoliw žiwé gest, se stará, gakoby se neylepsse na zymu opatriti mohlo (VOv 1779); (René) prednášal a ňé pre čistú toliko skuselosť umelosťi jeho, ale že on sám, ňejsúc v premeňeňí víri svéj spokojen, víc a víc nádhoduv proťi muhammedánstvý chcel slišať (BR 1785); o promnjenjenj powjetri (Kal 18. st); gedno kazde zniknuti negakeho žiwocatka trogjm y stworim promenenim sa ku uplneg podstate a wiwinuti stawa (PR 18. st)
L. cirk P. Krista Pána (na hore Tábor), líca Pána cirkevný sviatok 6. augusta na pamiatku Ježišovho premenenia pred tromi vybranými apoštolmi Petrom, Jakubom a Jánom na vrchu Tábor v južnom Galilejsku: byl sem na swem salassy w patek pred Promenenym Pana Krista (s. l. 1584); anno 1789 die 6. augusti Pawel Blassko, na ten čas rychtar, swatek Promenenj Krjsta Pána zaswetil (ID 18. st); letha zwrchu psaneho tu stredu przed Premenenym licze Pane stala se smluwa mezy syny Kasspara Mykundy a sswagry gegich (ŽILINA 1563); dnessniho dne cyrkew pripomina sobe swatek Promeneni Krista Pana na hore Tabor (CS 18. st)
2. zámena, výmena: pueri suppositio: djťata dogného z druhym prefragmačeni, premeňeni; cambium: premeňeni peňez (KS 1763); kambyum, weksl anebožto proměněnj (LU 1775)