bobrík G a A -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. zdrob. (malý bobor)
bobrík -ka obyč. pl. bobríci G -kov m. (člen skupiny najmladších skautov)
bobor bobra pl. N a A bobry m. 1. ▶ veľký hlodavec s jemnou hnedou srsťou a so šupinatým ploským chvostom žijúci v skupinách stavajúcich hrádze na vodných tokoch: pozorovať plávajúce bobry; stopy po bobroch sú typické obhryzky mäkkých drevín; návrat bobrov k jazeru; zool. b. vodný Castor fiber 2. hovor. ▶ kožušina z tohto zvieraťa: čiapka, golier z bobra ▷ bobrík1 -ka pl. N -ky/-kovia A -ky/-kov m. zdrob. ▶ k 1; bobrica -ce -ríc ž. ▶ samica bobra: pozorovať bobricu
bobrík2 -ka obyč. pl. bobríci G -kov m. ▶ člen skupiny najmladších skautov: skupina bobríkov
bobor [bobr] m zool b. obyčajný Castor fiber: bobr ma husy nohy ku pliwanj (OP 1685); z bobra koža, lekarstwi z bobra (KS 1763); Castor: bobr (GU 1793); Fiber: bobr (KrN 1795) P. atpn Bobor Yanko (HÁJNIKY 1556 E); bobrový [bo-, bô-] príd pochádzajúci z bobra: bobrowá koža (KS 1763) L. b. stroj žľaza, orgán bobra vylučujúci zapáchajúcu tekutinu; liek vyrobený z tejto tekutiny: bobrowy strog gsu wayce geho (HL 17. st); buobroweho strogu pol lotha (RT 17. st); z bobrowého stroga extrakt (TT 1745) P. tpn terra Bobrouch Bobrovec (v Liptove 1231 VSO); bobrík dem: P. atpn Stephanus Bobryk (BIDOVCE 1601 U2); Tomas Bobrik (KRUPINA 1643)