priehyb -u m.
1. prehnutie (význ. 2): p. zemskej kôry, p. koľaje
2. krajč. zožehlená hrana na šatách, hovor. puk
priehyb -bu pl. N -by m.
priehyb p. puk1 2
puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik
2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach
priehyb, -u m. prehnutie: p. zemskej kôry;
tech. prehnutie spôsobené zaťažením: p. koľaje, tyče, mostných konštrukcií;
krajč. prehnutie utvorené úmyselným zažehlením na niektorej časti obleku, najmä na nohaviciach, hovor. puk: dielový p., p. nohavíc, p. goliera
prehyb p. priehyb
priehyb i prehyb m. 1. prehnuté miesto, prehnutie: priehip (V. Bielice TOP) 2. anat. vrchná časť chodidla, priehlavok: Bolí mia noha na prehibe (Rozbehy SEN)
priehyb m, priehyba ž [-ie-, -e-, -í-] anat 1. zhyb, kĺb: poples: prihiba (VT 1648); od priehibu spodek nohi ge (KoB 1666); chebzda polny dnu w nohach y w ruku y lamany w priehibach odgima (HL 17. st); poples: prihiba pod kolenem (AS 1728); eqvus suffraginosus: kúň na predňe nohi upadagjcy, kostnatych prehjbúw; suffraginosus: prehibj mdlé magjcy (KS 1763); poples: prihib, prihib w kolene, podkoleno (ML 1779) 2. kosť, z ktorej je zložená chrbtica, stavec: chrbtowa kost ze čtjr a tridcetj pryehibuw wgedno se držjcich (KoB 1666)