Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

iný

I. zám. vymedz.

1. označ. predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú oproti pôv., očakávanej ap., nie ten, druhý; nie taký(to), odlišný; inakší: čakali jeho, prišiel i.; prísť na iné myšlienky; my sme už celkom iní; niet i-ho východiska, iba ...; to je niečo iné, to je iná vec konštatovanie zmenenej situácie

2. v dvojici jedni, niektorí – iní al. pri vyratúvaní ostatní, ďalší, druhí: jedni prichádzajú, iní odchádzajú; husle, basy a iné strunové nástroje

3. expr. lepší, dokonalejší: to je celkom i. človek ako ty

byť v inom stave ťarchavá; i. kraj, i. mrav

II. iný m. druhý človek: vydala sa za i-ho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
iný ‑ého zám. i m.

iný -ného pl. N -ní G -ných m.

iný iná iné zám. vymedzovacie adjektívne

iný1 iná iné zám. vymedzovacie adjektívne 1. ▶ označuje predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú od pôvodnej, predpokladanej, očakávanej a pod., nie ten, nie taký, nie takýto, odlišný; inakší, druhý; op. ten, tento, taký: položiť na iné miesto inde; povedať inými slovami obsahovo tak isto, ale odlišnou formou; preložiť knihu do iného jazyka; pozrieť sa na vec z iného uhla pohľadu; obzerať sa po inom zamestnaní; mať k niekomu celkom i. vzťah; rastliny prijímajú každý prvok iným spôsobom; byť iná veková kategória; skutočnosť je však iná; patriť k inej etnickej skupine; dnes je iná doba; teraz sú iné časy; spievať inú pesničkui fraz.; prejsť na inú tému zmeniť tému; škoda spôsobená inými osobami; dať sa v inú stranu; žiť v inom storočíi fraz.; hľadať iné východisko zo situácie; vyzdvihnúť iné stránky umenia; mať kontakty aj s inými podnikmi; súťažiť s opernou tvorbou iných národovako po iné roky ako predtým; okrem iného nerátajúc predchádzajúce; byť v inom stave (o žene) byť tehotná
2. iba pl. iní ▶ v spojení jedni - iní, niektorí - iní al. (pri vyratúvaní) všetci (všetky), ktorí (ktoré) dopĺňajú nejaký celok; ešte ďalší, prichádzajúci do úvahy; syn. druhí, ostatní, ďalší: jablká, hrušky a iné ovocie; jedni prichádzajú, iní odchádzajú; niektorí sa smiali, iní plakali; máte ešte iné otázky?
3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ z istého hľadiska dosahujúci vyššiu kvalitu, mieru, vyhovujúcejšie vlastnosti, lepší, dokonalejší; syn. inakší: ten má i. rozum!; je z neho celkom i. človek; otec mi poskytne inú oporu!
4. v spojení s niektorými substantívnymi zámenami ▶ vyjadruje rozličné typy vymedzenia: vedieť niečo lepšie než ktokoľvek i. lepšie ako všetci ostatní; hocikto i. by to prijal každý okrem neho; nikto i. by to nedokázal iba on, iba ona; urobím hocičo iné! všetko okrem tohto; (v rečníckej otázke) čo iné mohla robiť? nič, iba to
fraz. akoby bol/prišiel z iného sveta/z inej planéty a) kto nechápe (zdanlivo) jednoduché, bežné veci, situácie b) kto sa správa neštandardným, nie zaužívaným spôsobom, resp. inak, ako je zaužívané; byť z iného cesta (pri porovnávaní) byť odlišný; dať životu iný smer začať nanovo; natiahnuť iné struny náhle zmeniť svoje správanie; niet inej možnosti/cesty al. neostáva nič iné, len... výraz rezignácie; prísť na iné myšlienky zaoberať sa niečím novým, druhým; spievať inú pesničku al. načať inú niť začať sa zaoberať niečím druhým, odlišným ako doteraz; [teraz] mám iné starosti (obyč. v replike) záležitosť, o ktorej hovoríš, hovoríte, nie je pre mňa (teraz) dôležitá, zaujímavá; to je [] iná kapitola a) to je niečo úplne odlišné b) to sem nepatrí, o tom sa nateraz nehovorí; to je [] iná pesnička/reč (obyč. v replike) táto myšlienka, toto rozhodnutie a pod. sa mi viac pozdáva; nám nič iné nechýba/nechýbalo rozhorčenie nad niečím nepríhodným; vec dostala iný spád došlo k náhlej zmene; vidieť niečo/ukázať sa v inom svetle/z inej strany odlišne ako zvyčajne; žiť v inom storočí byť staromódny ◘ parem. iný kraj, iný mrav krajiny sa odlišujú svojím spôsobom života, svojimi hodnotami


iný2 iného pl. N iní m. 1.druhý človek, niekto druhý: inému by ho bolo ľúto; nezaostávať za inými; uvoľniť cestu iným; spoliehať sa na iných; Kto inému hanby hľadí, na svojej sa raz pošmykne. [A. Bednár]
2.druhý muž al. partner: začala chodiť s iným; vydala sa za iného
iná inej pl. N iné G iných ž.druhá žena al. partnerka: zbláznil sa do inej; chodí za inými; Napriek tomu, že spolu chodíte, rozhodol sa oženiť s inou. [InZ 2002]

-ný/1305277±925: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 17171 i/17151 o/20

-ný/1305277±925 9.77: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 12149 i/12111 o/37 (1/1)

/3407478±3935 4.18: pronominá (adjektívne) m. živ. N sg. 296627→296578
+24
−19
ktorý/189276 každý/53734 taký/20477 iný/12111 aký/7007 nejaký/6370 nijaký/2501 niektorý/1957 istý/1497 hociktorý/318 máloktorý/314 dajaký/312 hocijaký/128 (25/576)

/3407478±3935 3.22: pronominá (adjektívne) m. neživ. N+A sg. 410382→410312
+11
−1
ktorý/253346 každý/43269 aký/30130 taký/29034 nejaký/18927 iný/17151 nijaký/8711 istý/4852 niektorý/1394 samý/1042 dajaký/612 toľký/271 hocijaký/263 (28/1310)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakší odlišný odchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličný rozdielny nerovnaký rôzny rozmanitý odchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakší lepší súcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštený rozdrobený rozkúskovaný rozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvorný nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličný rôzny odlišný rozdielny odchylný odchodný iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajný rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevný rozkolísaný nestály neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názoryepigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poéziaodvodený druhotnýkniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložkydruhý iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľimportovaný cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umeniekniž. implantovaný: implantovaný názor


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvý svieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoraný včasný skorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsený nezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučký novučičký novunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pioniersky novátorský objavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklý nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardný avantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúci budúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznaný nevídaný neslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1


odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný rozdielny rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylný odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie taký nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyiný inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie ten nie ten istý druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnaký nejednaký nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodý rôznorodý rozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocenný nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodý cudzí inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponaký onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitný zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielny rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý svojský svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytný samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečný neopakovateľný špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajný nezvyčajný zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristický príznačný typický rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišný iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajný nezvyčajný zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


ostatný 1. všetci (všetky, všetko) okrem istej časti z nejakého celku • druhý iný: on bohatol, kým ostatní, druhí, iní trpeli; bol v nevýhode oproti iným; na rozdiel od iných on neprotestovalďalší (tí, ktorí rozširujú nejaký celok): názor prebrali aj ďalšízvyšný (ten, ktorý dopĺňa nejaký celok): postupne prichodili aj ostatní, zvyšní členovia posádky

2. ktorý tesne predchádza súčasnosti, nedávno minulý • posledný: v ostatnom, v poslednom čase ťa málo vídaťnedávny neďaleký (nie príliš časovo vzdialený): nedávna, neďaleká minulosťnajnovší (po ktorom ešte nič nenasledovalo): ostatné, najnovšie udalosti

3. ktorý zostal, zvýšil z istého celku, z istého množstva a pod. • posledný: dal by za zdravie aj ostatné, posledné peniaze; zoťali už aj posledný strom v lesejediný zvyšujúci zostávajúci: pripravili ho o ostatné, jediné potešenie; vypadol mu aj zvyšujúci, zostávajúci zub

4. expr. najnižšie postavený, najmenej významný al. hodnotný • posledný: chodí otrhaný ako ostatný, posledný žobrák; mali ju za najposlednejšiu slúžku

5. ktorý je na konci radu, poradia (op. prvý) • posledný: dnes je ostatný, posledný deň roka; stál v rade ostatný, poslednýkonečný (po ktorom už nič nenasleduje): bolo to jeho konečné rozhodnutiezastar. pokonný


rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnaký nerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkachnesúhlasný nezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názoryodlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahyodchodný odchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postuprozličný rôzny: to sú rozličné, rôzne veľkostirozmanitý iný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, cenykniž.: disparátny diskrepantný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

iný príd.

1. nie tento, nie ten, druhý: Sýkora nestačil sa ani zamyslieť poriadne, už klopal iný. (Urb.); kto iný, čo iné (ako...); nik, nikto iný, nič iné (ako)...; ktosi iný, čosi iné, čosi iného, niekto iný, niečo iné; okrem iného okrem iných vecí; často v dvojiciach jeden... iný, niektorý ... iný: Jedným priniesol deň radosť, iným žiaľ. (Kuk.)

2. nie takýto, odlišný, rozdielny, inakší: Inej cesty niet (Tim.) to je jediná cesta, jediný spôsob; niet iného východiska; celkom iný

iný kraj, iný zvyk (prísl.) v každom kraji majú ľudia svoje osobitné zvyky; to je iné, to je niečo iného, to je už iné, to je iná vec konštatovanie zmeny situácie al. náhľadu, omylu, nedorozumenia a pod.; inými slovami inak povedané; prísť na iné myšlienky rozptýliť sa; začať inú nôtu, inú pieseň začať inak rozprávať; hovor. byť v inom stave o tehotnej žene;

3. hovor. lepší, dokonalejší: Otecko mi poskytne oporu inú! (Vam.) To je iný chlap! Ten má iný rozum!

iný zám. vymedz.
1. označuje predmet, jav, vlastnosť ako odlišnú oproti pôvodne očakávanej a pod.; nie ten, druhý; odlišný, inší: Otkazuje, abi dali učňóm naučeňia, lebo inom prípade ona zakročí pri súďe (Žarnovica NB); Ňebuďež ňičím iním, ľen muzikantom (Mošovce MAR)
2. ostatní, ďalší, druhí (vo väčšom počte): Aj inie starie ženi a starí chlapi poznaľi mnoho liečivíh bilín (Žaškov DK); Chorí človeg je iním na opťiaš (Mošovce MAR)

hiný p. iný


iný [(j)i-, hi-] príd
1. nie tento, nie taký, druhý, odlišný: dal yemu iny wynohrad (TRNAVA 1598); ginemu gini a gini darowe dany su (TC 1631); ga som ssiel ginou stranou a on ginou (DRAŽKOVCE 1714); s tech gyny katolycy, gyny kalwyne (KrP 1760)
2. obyč. pl ďalší, ostatní: tobe i ginym wssem towarzissom (SKALICA 1432 SČL); zobyrali drwa anebo yne weczi ((P. BYSTRICA) 1576); mug dom z hinimi towarissy okradel (PALUDZA 1679); ceteri: gini, ostali (LD 18. st)

iný
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) iný
G (bez) iného
D (k) inému
A (vidím) iného
L (o) inom
I (s) iným
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dvaja) iní
G (bez) iných
D (k) iným
A (vidím) iných
L (o) iných
I (s) inými

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hnojisko pre iné et fumier pour d'autres
a iné kapitalistické klamy d'autres mensonges capitalistes
a keď sa iní et d'autres
a najmä v inej et surtout dans un autre
dvadsaťpäť louisov s iným vingt-cinq louis avec un autre
ešte niekoľko iných vzoriek encore quelques autres articles
na tisíc iných vecí à mille autres choses
ukázal ešte niekoľko iných montrer encore quelques autres
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu