úrad -u m.
1. admin. orgán; jeho budova: ústredné ú-y; Ú. vlády SR; poštový ú., migračný ú., ú. práce; ísť vybaviť niečo na ú.; hovor. chodiť, behať po ú-och; z ú-ov vychádzajú zamestnanci
2. funkcia, hodnosť a povinnosti vyplývajúce zo zaradenia v istom orgáne: zodpovedný ú. ministra, ujať sa svojho ú-u, zbavili ho ú-u;
úradný príd.
1. k 1: ú-á vyhláška, ú. výkon, postup, ú-á miestnosť, ú-é hodiny
2. oficiálny; odmeraný: ú. tón, ú. prístup k veci
● ú. → šimeľ;
úradne prísl.: ú. oznámiť; byt ú. zapečatený;
úradnosť -i ž.;
úradík -a m. zdrob. expr.