Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pováľať -a dok.

1. postupne viac vecí zváľať, porúcať: vietor p-l snopy; povodeň p-la mosty

2. váľaním stlačiť: p-né obilie, p. posteľ

3. vyváľať, zváľať: p. niečo v prachu

pováľať -ľa -ľajú -ľaj! -ľal -ľajúc -ľaný -ľanie dok.

pováľať sa -ľa sa -ľajú sa -ľaj sa! -ľal sa -ľajúc sa -ľaný -ľanie sa dok.

poľahnúť z pôvodnej vzpriamenej polohy sa pod tlakom priblížiť k zemi (o tráve, obilí, zried. i o iných rastlinách) • ľahnúť • zľahnúť: po búrke pšenica ľahla, poľahla, zľahla • povaliť sa • pováľať sa • zváľať sa: obáva sa, aby sa zrelé obilie vo víchrici nepovalilo, nezváľalo

pováľať p. zvaliť 1, 2

uváľať 1. váľaním postláčať • pováľať • zváľať: deti uváľali, pováľali trávnik; dážď zváľal obilie • expr.: pomiagať • zmiagať: pomiagané, zmiagané hriadky

2. váľaním znečistiť • pováľať: na pôjde si uváľaš šaty; vojaci sa pováľali v blate, v prachu • zaváľať • dováľať: v mlyne sa celý zaváľal • ušpiniť (opretím o niečo): Ušpiníš sa, dávaj pozor na zaprášený nábytok!

p. aj ušpiniť, zašpiniť

3. p. uvaľkať 1

zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bomby • sotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôl • zhádzať • pozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z voza • expr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola karty • strhnúť • zraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromu • zvaliť: zvaliť súpera na zem • pozrážať • pováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky

2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1

zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiť • strhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zem • zvaliť • povaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zem • zrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepasti • zmietnuť • zmiesť: zmietol pohár zo stola • kniž. sklátiť: úder ma sklátil na zem • pren. expr. podťať: spadnúť ako podťatý • zroniť • poet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvet • odraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptu • pozrážať • pozráňať • pozhadzovať • pováľať (postupne, viac vecí)

2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuť • strhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platu • odrátať • odpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy

zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúrať • zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most • zrútiť • zboriť • zvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovu • rozváľať • rozvaliť • rozbúrať • rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby • strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most • kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia • kniž.: zrumiť • rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác • zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy • porúcať • pobúrať • poboriť • pováľať (postupne)

zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sa • zvaliť sa • zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali • hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval • zboriť sa • rozboriť sa • zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala • expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu • rozrúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa • rozpadnúť sa • rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sa • pováľať sa (postupne)

2. p. spadnúť 1, 3

zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)

p. aj zvrhnúť

3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených

pováľať, -a, -ajú dok.

1. (čo) postupne viac vecí zvaliť, zváľať, porúcať, pozhadzovať: p. (staré) domy; vietor pováľal snopy; pováľané mosty (Horov); Fujavica chcela by nám komíny pováľať. (Al.)

● Hory by naňho pováľali (Vaj.) prajú mu všetko najhoršie.

2. (čo) váľaním al. inak stlačiť, pogniaviť: p. posteľ; pováľané zbožie;

3. (čo, koho) vyváľať, zváľať niekde, v niečom: p. niečo po zemi, v prachu; p. niekoho po snehu;

4. (čo, koho) trochu, istý čas váľať

|| pováľať sa

1. postupne sa zvaliť, zrútiť: Okolo dvora pováľal sa už plot. (Kuk.)

2. trochu, istý čas sa váľať: Trochu sme sa pováľali tamto po tŕní. (Taj.)

3. vyváľať sa, zváľať sa niekde, v niečom: hovor. expr. špinavý ani čo by sa bol po (v) blate pováľal veľmi špinavý;

4. nár. (o žene) zľahnúť: Nevesta Krajičkovie sa pováľala, má dievča. (Tim.)

pováľať dok.
1. postupne zváľať, zbúrať, zrúcať niečo: Ten starí dom som šetek pováľäu̯ (Medzihradné DK); Šetko staré som poválau̯, novo vistavil, ná čil tu bívam (Dol. Súča TRČ); Taki viter bil, co šicke ploti povaľal (Dl. Lúka BAR)
2. váľaním postláčať, povalcovať: Joško, dopoledňa pojedeš poválat to ozimňí žito na Parvís (Skalica)
3. skloniť k zemi, pováľať (o obilí): Šicko zarno je povaľane, poľihalo (Bežovce SOB)
4. po vytiahnutí z močidla rozložiť na poli, na lúke (konope, ľan): Keď bolo dobre poválanuo (ľan), urobili sa velkie viazaňički (Lipt. Trnovec LM)
5. postupne poodrážať, poodlamovať (obyč. o zvieratách): Voli zme vihnaľi na hoľu, aľe sa ňera_stalo, že si pováľaľi rohi, miseľi íz na meso (Pribiš DK)
6. spracovať cesto: Poton rukami ho uš tag ako dookrúhla pováľali a tak sa dau̯ do pľachu a tak sa dau̯ do peci s pľachom, tak sme pekávali chliep (Devičie KRU)

pováľať sa dok.
1. (príjemne) stráviť istý čas v nečinnosti, záhaľke, povaľovaním sa: Pošla pot šopu do pazdziri, povaľala śe (Dl. Lúka BAR)
2. vsl pošpiniť sa, zašpiniť sa: Dzecko śe povaľalo (Studenec LVO); Idu rajbac, bo śe mi šicke lachi povaľaľi (Dl. Lúka BAR); Pitaľi od družičkou ručňiki, žebi pouciraľi koňe, bo śe jim povaľaľi (Michalovce)
3. ľahnúť si do postele pri nastávajúcom pôrode (o rodičke): Ňevesta sa nám čerá poválala a poroďila chlapca (Hliník n. Hron. NB)

pováľať dk
1. čo zváľať, zrúcať, zbúrať niečo: pan grof Balassa Imre dal powalat ten kostelik (P. BYSTRICA 1711); proruere vallum: powálati, skazyti násyp, ssánc; urbium dirutarum fundamenta vix notabilis: tak powálali mesta, že sotwa se wiďá, kde bywali (KS 1763); rozburam a powalam stodoly me tesnie a dam watssie wistawit (MK 18. st)
2. koho (o viacerých) zvaliť, pozhadzovať niekoho: nedawno sy gednym slowem Ego sum poručzal, powalal na zem wogakuw wsseckych (WS 18. st)
3. čo, koho vyváľať, zváľať niečo, niekoho, niekde, v niečom: pervolvere aliqvem in luto: ňekoho w blaťe powálati (KS 1763); každi ten kusstek slanyni powalag potom (v) antimonium tak, abi sa ho negaka častečka na tu slaninku chitila (HK 18. st); p. sa
1. postupne sa zvaliť, zváľať sa, zrúcať sa: stánek Dáwidúw, ktery spadel, zase wystawjm rozbúraňá zdj geho y ty, které se byli powálali, obnowjm (KB 1757); aldes vitium fecerunt: powalal se dúm (KS 1763)
2. po čom vyváľať sa, zváľať sa v niečom: cžastokrát se wčela po kwětowém prachu celá powálj (GO 1792)
3. (o žene) porodiť, zľahnúť: (žena) bila doma, ponewadž se powalala, tehdy gako nemocna musela doma byti (PUKANEC 1790)