Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

literát -a m. lit. pracovník;

literátka -y -tok ž.;

literátsky príd. i prísl.;

pren. pejor. manierový (-o);

literátskosť -i ž.

literátsky [-t-] -ka -ke príd.

literátsky [-t-] prísl.

literátsky¹ [-t-] -ka -ke príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na literátov, spisovateľov; syn. spisovateľský: pohybovať sa v literátskych kruhoch; pochádzať zo starej literátskej rodiny
2. ▶ (z pohľadu kritikov stojacich na pozícii literárneho diela ako obrazu skutočnosti) vytvorený pomocou zaužívaných literárnych postupov, konvencií a nevychádzajúci z poznania skutočného života; odtrhnutý od života, umelý, manieristický: priveľmi l. román; prekonať literátske obdobie; autor upustil od prázdnych literátskych gest

literátsky² [-t-] prísl. 1. zried. ▶ ako literát, spisovateľ; syn. spisovateľsky: byť l. činný, plodný
2. ▶ (z pohľadu kritikov stojacich na pozícii literárneho diela ako obrazu skutočnosti) využívajúc literárne postupy, konvencie a nevychádzajúc z poznania skutočného života; odtrhnuto od života, umelo, manieristicky: l. skonštruovaný príbeh; l. naivné písanie; Autor z nedostatku životných podnetov inšpiroval sa knižne, literátsky. [A. Matuška]

literát -a m. ‹l›

1. (literátka -y ž.) človek literárne činný, spisovateľ

2. hist. člen niekdajšieho združenia kostolných spevákov;

literátsky¹ príd.;

literátsky² prísl.;

literátskosť -ti ž. k 1: l. prejavu neživotnosť, papierovosť

literát, -a m. hovor. kto je literárne činný, spisovateľ: Daniel Maróthy, známy literát Štúrovej školy. (Šolt.);

literátka, -y, -tok ž.;

literátsky príd. i prísl.: l-a Bratislava (Kost.); l-a fráza (Min.);

literátskosť, -ti ž. pejor.

1. literárny ráz;

2. remeselná literárna činnosť;

literátstvo, -a str.

1. činnosť literátov;

2. literátskosť